Preskočiť na obsah

Meropé (dcéra Atlanta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Meropé so svojimi sestrami (Plejády), autor: Elihu Vedder (1836 – 1923)

Meropé alebo Meropa (starogr. ΜερόπηMeropé, lat. Merope) je v gréckej mytológii dcéra Titana Atlanta [1] a Pléiony, dcéry Titana Ókeana.[2]

Meropé sa stala manželkou zakladateľa a prvého kráľa Korintu Sizyfa,[3] najväčšieho figliara a chytráka spomedzi všetkých ľudí, ktorý chcel prekabátiť aj samotného boha podsvetia Háda, keď ho z vôle najvyššieho boha Dia mal odviesť do podsvetia. Sizyfos si chcel poradiť v každej situácii a na smrť myslel už vopred. Svojej manželke Meropé predvídavo prikázal, aby v čase jeho smrti nepriniesla bohom pohrebnú obeť.[3] V podsvetí zatiaľ Hádes a Persefoné márne čakali na predpísané dary a Sizyfos sa im sám ponúkol a presvedčil ich, že to dá do poriadku, ak ho na chvíľu pustia von. Samozrejme to bola len jeho ďalšia lesť, ale nakoniec bol do podsvetia aj tak odvedený a navyše, aby sa Sizyfov príklad už druhý raz neopakoval, Zeus mu uložil exemplárny trest: naveky váľa balvan na kopec, ktorý sa mu pred vrcholom neustále vyšmykne. Dodnes je táto ťažká a bezúčelná drina príslovečná ako „ sizyfovská práca ”.[3]

Meropé mala so svojim manželom štyroch synov, Glauka, Ornytióna, Alma a Thersandra.[4] Po smrti manžela bola Meropé, ako aj jej sestry Maia, Élektra, Taygeté, Alkyoné, Kelaino a Asteropé[1] prenesená najvyšším bohom Diom na nebo a premenená na jednu z Plejád, žiariacich hviezd.[2] Meropé však vidieť na nebi len občas a len slabo, pretože sa hanbí,[5] že jej manželom bol obyčajný smrteľník[6] a aj preto, ako jej manžel skončil v podsvetí.[2]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 378–379.
  3. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 430–431.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
  5. Ovidius, Fasti, 4,165.
  6. Hyginus, Fabulae 192.