Mestská sporiteľňa na Námestí SNP v Bratislave
Mestská sporiteľňa | |
budova | |
Budova mestskej sporiteľne v pozadí za električkou
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°08′39″S 17°06′48″V / 48,144167°S 17,113236°V |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mestská sporiteľňa na Námestí SNP v Bratislave je stavba od architekta Juraja Tvarožka. Bola realizovaná od októbra 1930 do decembra 1931 staviteľmi J. Berným a A. Krausom. Nachádza sa na Námestí SNP 18 v Bratislave. V súčasnosti je v objekte pobočka Slovenskej sporiteľne.
Koncom 20. rokov sa na najväčšom bratislavskom námestí započalo s výstavbou budovy, ktorá „...znamená vo vývojovej smernici slovenskej architektúry pokrok väčší než by nám ho prinieslo desaťročie ,je skokom dopredu!“ [1] Výraz, ktorý Mestskej sporiteľni dal jej autor nie je seriózny, aký by sa čakalo od banky, ale je v ňom cítiť moderna. Túto zákazku získal Juraj Tvarožek od svojho brata Tomáša, ktorý bol riaditeľom Mestskej sporiteľne.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Objekt je situovaný na pozdĺžnej užšej nárožnej parcele.
Kompozičné riešenie
[upraviť | upraviť zdroj]Suterén a dve nadzemné podlažia zastavujú celú parcelu. Ďalšie štyri podlažia tvoria hlavnú priečelnú hmotu budovy, pričom do hĺbky pozemku pokračujú dvomi bočnými krídlami.
Dispozičné riešenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na prízemí stredom budovy prechádza pasáž s 18-timi obchodnými jednotkami. Na prvom poschodí sa nachádza vkladová hala a kancelárie, na druhom poschodí kancelárie a na ďalších štyroch poschodiach sa pôvodne nachádzali kancelárie a byty. Vkladová hala druhého poschodia je presvetlená sklobetónovým stropom, nad ktorým sa nachádza vnútorný dvor. Celkovo má objekt 6 nadzemných podlaží.
Konštrukčno-stavebné riešenie
[upraviť | upraviť zdroj]Konštrukciu tvorí oceľobetónový skelet. Objekt je postavený na 7,5 m hlbokej naplavenine. Z tohto dôvodu je stavba založená na 584 železobetónových pilótach. Na tejto stavbe ako prvej na Slovensku bola použitá sklenená fasáda zavesená na oceľobetónovom skelete. Okná fasády sú oceľové, obklad je z farebného skla Mirotax.
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Interiér je so stavebným výrazom stavby, sú v ňom použité vysoko kvalitné materiály (ušľachtilý kameň, nehrdzavejúca oceľ, sklo). Na hlavnom schodisku a vo vstupe do vkladovej haly bol použitý levický zlatý ónyx. Nábytok je skôr hutný prierezmi štvorcových proporcií.
Tvarožek touto nadčasovou stavbou predznamenal budúci vývoj architektúry na Slovensku a plne uplatnil pokrok svetového vývoja. V časopise Slovenský staviteľ sa vtedy písalo: „..budúcnosť patrí funkcionalizmu“ [2]. Pri návrhu Tvarožek plne využil voľnosť tvorby, ktorú mu poskytol jeho brat Tomáš Tvarožek.
Pri vchode boli do interiéru k dverám po poslednej rekonštrukcii v roku 2017 opäť vrátené na pôvodné miesto mramorové plastiky významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho, symbolizujúce Prácu a Sporivosť. Podobne ako sochy, aj vstupný vchod do pobočky bol zrekonštruovaný do pôvodného tvaru a kruhový turniket nahradili vstupné dvere.[chýba zdroj]
Rekonštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom 90. rokov 20. storočia bola budova Mestskej sporiteľne obnovená podľa návrhu ateliéru Jána Bahnu. Po celý čas existencie objekt slúži sporiteľni. Dnes je objekt monofunkčný.
V roku 2017 Slovenská sporiteľňa zrealizovala podľa projektov Architektonického štúdia SIEBERT + TALAŠ ďalšiu obnovu bankovej haly, ktorá bola tiež vyvolaná novými prevádzkovými potrebami.[3]
Pamiatka
[upraviť | upraviť zdroj]Budova Mestskej sporiteľne je zapísaná v registri] modernej architektúry DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum, ochranu a dokumentáciu moderných pamiatok.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenský staviteľ 2, 1932, s.74.
- ↑ Slovenský staviteľ, 1932, s.74
- ↑ KPÚ Bratislava - Obnova Mestskej sporiteľne [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018-02-01, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Register modernej architektúry Slovenska : Mestská sporiteľňa [online]. Bratislava: Ústav stavebníctva a architektúry SAV, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online. Archivované 2018-02-07 z originálu.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Dulla, M. Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 101-103, 354
- gš - vk: Mestská sporiteľňa v Bratislave. Slovenský staviteľ 2, 1932, s. 69 - 79
- Krivošová, J. Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990, s. 19-20
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918 - 1945. Bratislava, Pallas 1971, s. 54
- Foltyn, L.: Slovenská architektúr a česká avantgarda 1918 - 1939. Bratislava, SAS 1993, s.125-126