Minyas (mytológia)
Minyas alebo Minyás (starogr. Μινύας – Minyas/iný prepis Minyás, lat. Minyas) je v gréckej mytológii kráľ boiótskeho Orchomenu, praotec kmeňa Minyovcov.[1]
O pôvode Minya nie je v mýtoch zhody. Jeho otcom je najčastejšie uvádzaný boh Poseidón,[2][1] podľa iných antických zdrojov, Chryses,[3] alebo Aiolos[4] a jeho matkou Eurynassa. Minyas založil v Boiótii mesto Orchomenos a stal sa jeho prvým panovníkom.[4] Bol bohatší než všetci pred ním a pre svoje poklady si dal vybudovať podzemnú kupolovitú pokladnicu.[1]
Mýty uvádzajú o ňom ešte toľko, že bol otcom syna Orchomena,[4] ktorý sa stal jeho následníkom a niekoľkých dcér, ktoré pohŕdali bohom Dionýzom.[5] Tri z nich Alkathoé, Arsippé a Leukippé boli Dionýzom za trest premenené na netopiere.[1][6] Tomuto osudu unikla len Eteoklyména, ktorá sa vydala za Aisóna a mala s ním syna Iásona, slávneho vodcu výpravy Argonautov.[1]
Pokladnica kráľa Minya v Orchomene existuje dodnes.[1] V druhom storočí ju na svojich cestách po Boiótii videl a opísal Pausanias.[7] Výskum nemeckých archeológov Heinricha Schliemanna a Wilhelma Dörpfelda v devätnástom storočí preukázal, že bola hrobkou dávnych orchomenských kráľov. Hrobka leží v Orchomene pri niekdajšom Kopajskom jazere, rozmermi a svojou koncepciou sa takmer zhoduje s mykénskou "pokladnicou kráľa Atrea",[8] bola postavená okolo roku 1400 pred Kr. Podľa Pausania bol v nej pochovaný slávny boiótsky rodák, básnik Hesiodos.[9][1]
Pre stredne heladské obdobie je charakteristická minyjská keramika, ktorá bola pomenovaná po legendárnom kráľovi Minyovi.[10]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 303.
- ↑ Hesiodos, Katalogos gynaikon, fr. 84; Ifiklos.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,36,4.
- ↑ a b c Apollónios Rodský, Argonautica, 3,1077–1102.
- ↑ Ovidius, Metamorphoses, 4,389-416.
- ↑ Antoninus Liberalis, Metamorphoses, 10,1.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,38,2.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 46.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,38,3.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 383.