Hercýnske vrásnenie

Mapa hercýnskeho orogénu

Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu. Orogenéza bola spôsobená zrážkou Eurameriky a Gondwany a mala za následok vznik rozľahlých pásmových pohorí, ktoré sa ťahali naprieč novovzniknutou Pangeou. Väčšina týchto pohorí však počas nasledujúceho permu podľahla intenzívnej erózii a bola zarovnaná.

Prvý názov pochádza z nemeckého pohoria Harz, kde boli stopy orogenézy prvýkrát študované. Synonymum variské vrásnenenie zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess, podľa germánskeho kmeňa Variskov, obývajúcich kedysi Vogtland, západne od Krušných hôr. Suess zaviedol v roku 1880 pojem variský smer, ktorý používal pre akékoľvek pohoria tiahnúce sa zo severozápadu na juhovýchod a hercynský smer pre pohoria orientované z juhozápadu na severovýchod. Väčšina pohorí, ktoré dnes priraďujeme k hercýnskej orogenéze má variský smer, a preto tak boli aj dlhú dobu označované.

V širšom zmysle sa niekedy (ale nie celkom presne) používa označenie hercýnske (variské) pre pre všetky horotvorné procesy v mladších prvohorách (devón až perm). To je pomerne presné pre južnú časť Apalačských horách v Severnej Amerike, ktoré vznikli pri zrážke Gondwany a Eurameriky, ale boli neskôr od ostatných hercýnskych pohorí oddelené, po vzniku Atlantiku v jure. Pre severoamerickú oblasť sa však používa, regionálny pojem alleghenské vrásnenie. Za hercýnske už však nie je správne označovať pohorie Ural, ktoré vzniklo síce v tomto období, ale viazalo sa na zrážkou sibírskej platne a Pangey.

Priebeh

V priebehu ordoviku až devónu počas kaledónskej orogenézy vznikol zrážkou Baltiky a Laurentie nový kontinent Euramerika (často tiež takzvaný kontinent old red), ktorý sa nachádzal v okolí rovníka. Kontinenty sa dotýkali v oblasti dnešnej Škandinávie, Škótska a Grónska. V tej istej dobe sa Gondwana tvorená rozľahlými oblasťami súše juhoamerickej, africkej, arabskej, indickej, austrálskej a antarktickej platne nachádzala na južnej pologuli. Medzi kontinentami sa nachádzal Rheický oceán, ktorého oceánska kôra však ich vzájomným priblížením začala zanikať. Z hercýnskej geosynklinály, ktorá sa vytvorila počas devónu sa začiatkom karbónu v dôsledku prvej kolízie Eurameriky a Gondwany vyvrásnili Apalačské vrchy (v dnešnej Alabame, Georgii a Severnej Karolíne) a Meseta (dnes v Severnej Afrike), viac na juhu neskôr vzniklo pohorie Ouachita (v dnešnej Oklahome a Arkansase). V oblasti dnešnej Európy viedla orogenéza k výzdvihu dvoch vetiev pásmových pohorí. Prvou bola armorická vetva, ktorá viedla severozápadným smerom cez Armorický masív (Bretónsko a Normandia) na Britské ostrovy a do Írska (Cornwall, Devon, Pembrokeshire, polostrov Gower a údolie Glamorgan). Variská vetva sa tiahla severovýchodným a východným smerom cez Sardíniu, Korziku, Francúzske stredohorie, Vogézy, Ardeny, Schwarzwald, Hunsrück, Harz, Český masív až do poľských Svätokrížskych hôr. Variská orogenéza zasiahla aj oblasť budúcich Karpát. Bola sprevádzaná rozsiahlou granitizáciou, ktorá pravdepodobne trvala počas celých mladších prvohôr, v oblasti Západných Karpát táto perióda trvala až 60 miliónov rokov. Intrúzie granitov a regionálnou metamorfózou poznačené kryštalické bridlice tvorili podložie vyzdvihnutých krýh, ktoré spôsobili výzdvih megaantiklinálnych štruktúr a určili tak základy rozloženia morí a pevnín v nasledujúcom období.

Fázy hercýnskeho vrásnenia

• ranobretónska fáza: stredný devón
• bretónska fáza: rozhranie devón – karbón
• sudetská fáza: hranica spodného (serpuchov/dinant) a vrchného karbónu (baškir/siles)
• krušnohorská fáza: vrchný karbón
• astúrska fáza: rozhranie karbón (gžel/vestfál) – perm (assel/stefan)
• sálska fáza: spodný perm
• falcká fáza: rozhranie perm – trias

Referencie

Ďalšie zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hercynské vrásnění na českej Wikipédii.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Portál vied o Zemi Astronomický portál Portál slnečná sústava