Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike
| ||
---|---|---|
Zastrešujúca organizácia | Jehovovi svedkovia | |
Koordinátor | Peter Hamadej | |
Oblasť | Slovensko | |
Liturgický jazyk | slovenčina | |
Členovia | 17 222 (SODB 2011) | |
Adresa | Pekná cesta 17, P.O.Box 2 831 52 Bratislava | |
Webstránka | www.jw.org/sk |
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, skrátene tiež Jehovovi svedkovia alebo Svedkovia Jehovovi, hovorovo jehovisti, je náboženská spoločnosť pôsobiaca na Slovensku, súčasť celosvetovej organizácie Jehovovi svedkovia. V roku 2011 sa k spoločnosti prihlásilo 17 222 obyvateľov Slovenska (0,38 %).[1]
Historický vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Československa sa idey Svedkov Jehovových začali objavovať ešte pred I. svetovou vojnou. Náboženstvo priniesli z USA navrátilci vracajúci sa z prác. Ešte za života Charlesa Russella (do roku 1916) vznikol na Slovensku prvý Slovenský biblický zbor. Okrem toho tu cez pobočku v Barmen-Elberfelde začali pôsobiť tiež nemeckí bádatelia.[2]
Po vzniku Československa sa začali šíriť veriaci Jehovových svedkov najmä v Česku. V rokoch 1924-1925 vybudovali v Brne stredisko, ktoré začalo rozširovať jehovistické publikácie, najmä Strážnu vežu.[2] Činnosť Jehovových svedkov bola oficiálne zlegalizovaná Ministerstvom vnútra ČSR v roku 1932. Pred rozpadom Česko-Slovenska bolo na jeho území 1166 zvestovateľov. Po rozpade Česko-Slovenska a vzniku Protektorátu Čechy a Morava boli svedkovia v protektoráte zakázaní, na Slovensku boli sledovaní, avšak ich činnosť bola naďalej povolená.[2] Po druhej svetovej vojne bola činnosť Jehovových svedkov obnovená v celoštátnom rozsahu a v roku 1946 bolo v Československu evidovaných 1 209 zvestovateľov. V roku 1947 v Brne a naposledy v roku 1948 v Prahe sa konali zjazdy Svedkov. V roku 1949 boli Jehovovi svedkovia komunistickým režimom zakázaní. Napriek tomu ich počet rástol: v roku 1950 ich bolo 2 882, v roku 1951 už 3 705.[2] V roku 1960 nastal rozkol v rámci Svedkov. Časť organizácie na čele s B. Mullerom sa usilovala o legalizáciu a spoluprácu so štátom, zvyšná časť to odmietala.[2] Kolaborantská iniciatíva najneskôr po novembri 1989 zanikla, kým činnosť Svedkov bola opäť obnovená.[2]
V samostatnom Slovensku boli Jehovovi svedkovia ako náboženská spoločnosť oficiálne zaregistrovaní Ministerstvom kultúry SR 24. marca 1993. Približne rok predtým sa skúmalo, či registrácia nie je v rozpore so slovenskou legislatívou, najmä čo sa týka kontroverzného odmietania krvnej transfúzie veriacimi svedkami.[3] Pri poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2011 sa Jehovovi svedkovia stali šiestou najpočetnejšou náboženskou spoločnosťou na Slovensku, prihlásilo sa k nim 17 222 obyvateľov Slovenska.[4] , hlavné sídlo majú v Bratislave-Rači. Jehovovi svedkovia tlačia svoju literatúru v tlačiarňach, ktoré nazývajú Bétel. V týchto tlačiarňach pracujú výlučne dobrovoľníci.
Organizácia a učenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jehovovi svedkovia na Slovensku evidujú 132 zborov, v rámci ktorých pôsobí 11 147 počet zvestovateľov, ktorí vyučujú z Biblie.[5]
Hlavné náboženské obrady spoločnosti sú zhromaždenia, ktoré sa konajú dvakrát do týždňa.[6] Členovia organizácie sa navzájom oslovujú ako bratia a sestry.[7]
Niekedy býva zaraďovaná medzi protestantské cirkvi, Jehovovi svedkovia sa však sami označujú za nezávislých kresťanov.[8]
Kontroverzie
[upraviť | upraviť zdroj]Pre svoju uzavretosť a prísne návyky bývajú Jehovovi svedkovia vonkajšími komentátormi a ľuďmi, ktorí spoločnosť opustili, označovaní za sektu.[3]
Rozmiestnenie veriacich
[upraviť | upraviť zdroj]Obce s najvyšším počtom veriacich
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad SR
- Bratislava - 1 827 (0,43 %)
- Košice - 1 276 (0,54 %)
- Michalovce - 504 (1,26 %)
- Prešov - 316 (0,34 %)
- Liptovský Mikuláš - 313 (0,95 %)
- Prievidza - 267 (0,50 %)
- Žilina - 248 (0,29 %)
- Banská Bystrica - 243 (0,29 %), Piešťany - 243 (0,79 %)
- Nové Zámky - 240 (0,57 %)
- Rožňava - 238 (1,24 %)
Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad SR
- Tašuľa - 29,68 % (65)
- Sirník - 26,43 % (157)
- Stretava - 20,64 % (129)
- Záhor - 16,58 % (123)
- Pašková - 14,96 % (41)
- Slančík - 13,90 % (31)
- Kolonica - 13,67 % (83)
- Mikulášová - 13,07 % (20)
- Podhoroď - 12,99 % (56)
- Černochov - 12,28 % (28)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Štatistický úrad SR :: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. [Cit. 2020-07-20]. Dostupné online. Archivované 2016-01-17 z originálu.
- ↑ a b c d e f Svedkovia Jehovovi – sekta či kresťanské hnutie? [online]. minoritnymagazin.sk, 2019-06-04, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online. Archivované 2020-07-20 z originálu.
- ↑ a b MRVOVÁ, Iva. Reportáž. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-07-20]. ISSN 1336-720X.
- ↑ Slovenská republika – tabuľky | Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2011 [online]. [Cit. 2020-07-20]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu.
- ↑ Slovensko [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ Zborové zhromaždenia Jehovových svedkov [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ Prehliadky Bételu [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ Are Jehovah’s Witnesses Protestants? [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.