Nedeľná škola
Nedeľná škola bol druh výchovno-vzdelávacieho zariadenia, ktorý fungoval v Uhorsku v 19. storočí. Jeho cieľom zvyšovať gramotnosť a vzdelanostnú úroveň ľudu, najmä chudobnejších sociálnych vrstiev. Existovali dva typy – nižší sa zameriaval na odstraňovanie negramotnosti, vyšší poskytoval už základné poznatky z prírodovedy, zdravotníctva, techniky, poľnohospodárstva, dejín a vyšších počtov. Nedeľné školy zakladali a viedli farári, učitelia či študenti a navštevovali ich predovšetkým dospelí, hlavne remeselníci, obchodníci a roľníci.
Prvú nedeľnú školu na území Slovenska založil rímskokatolícky farár Michal Rešetka v Hornej Súči v roku 1834. Veľkú pozornosť nedeľným školám venovali štúrovci (najmä Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban), ktorí ich funkciu spájali so šírením slovenského národného hnutia (pozri formovanie moderného slovenského národa) a abstinentizmu (pozri spolok miernosti). Hlavne ich pričinením už v roku 1842 v slovenskom etnickom prostredí pôsobila široká sieť nedeľných škôl (Hlboké, Veľká Divina, Zemianske Podhradie, Pešť a i.). Počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849 väčšina z nich zanikla a po revolúcii sa obnovila len malá časť. V tomto období sa vo sfére nedeľných škôl najviac angažovali Ivan Branislav Zoch, Samuel Ormis a Daniel Gabriel Lichard, ktorý sa snažil o rozvoj hospodárskych nedeľných škôl. Postupný zánik nedeľných škôl súvisel s tým, že štát na seba prevzal väčšie právomoci v oblasti vzdelávania.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pavlík, Ondrej, ed. (1984), „nedeľné školy“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, I. zväzok, A – O (1 vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 623
- ↑ Škvarna, Dušan (2006), „Nedeľné školy“, in Škvarna, Dušan, Lexikón slovenských dejín (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 280, ISBN 80-10-00872-9