Esenciálna aminokyselina
| Esenciálne aminokyseliny | |
|---|---|
 Arginín (Arg, R) |
 Histidín (His, H) |
 Izoleucín (Ile, I) |
 Leucín (Leu, L) |
 Lyzín (Lys, K) |
 Metionín (Met, M) |
 Fenylalanín (Phe, F) |
 Treonín (Thr, T) |
 Tryptofán (Trp, W) |
 Valín (Val, V) |
Esenciálne aminokyseliny sú aminokyseliny, ktoré živočíšny organizmus nedokáže syntetizovať de novo a musia byť do organizmu dodávané s potravou. Napriek svojmu názvu sú to naopak menej dôležité aminokyseliny, preto si živočíchy mohli dovoliť stratiť schopnosť ich syntézy a stali sa závislé od ich prívodu zvonku.
Syntéza esenciálnych aminokyselín je v porovnaní s ostatnými aminokyselinami veľmi zložitá a energeticky náročná, pre organizmus je teda výhodnejšie využívať už hotové aminokyseliny, ak ich môže získať. Aminokyseliny, ktoré sú pre živočíchy esenciálne, dokážu syntetizovať rastliny a baktérie. Tieto organizmy sú potom zdrojom týchto aminokyselín pre všetky ostatné organizmy.
Pre ľudí existuje 10 esenciálnych aminokyselín – kladne nabité aminokyseliny (arginín, histidín a lyzín), aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (leucín, izoleucín a valín), aromatické aminokyseliny (fenylalanín a tryptofán), treonín a metionín. Ostatné aminokyseliny sú syntetizované z prirodzených metabolitov alebo z esenciálnych aminokyselín (cysteín sa syntetizuje z metionínu a tyrozín z fenylalanínu).[1]
Arginín a histidín sa označujú i ako semiesenciálne aminokyseliny – živočíchy ich syntetizujú, ale ich syntéza nie je dostatočná na podporu rastu. Sú teda esenciálne len pre deti a mláďatá.
Esenciálne aminokyseliny a kvalita bielkovín
[upraviť | upraviť zdroj]Kvalita bielkovín v potrave sa meria porovnaním podielu esenciálnych aminokyselín a podielom, ktorý zodpovedá správnej výžive. Čím je podiel esenciálnych aminokyselín k neesenciálnym vyšší, tým je bielkovina kvalitnejšia.
Vysoko kvalitné bielkoviny obsahuje mlieko, vajcia a mäso, bielkoviny rastlinného pôvodu majú často nedostatok určitých esenciálnych aminokyselín. Pri vegánskej životospráve teda hrozí ich nedostatok a je potrebné strážiť si príjem bielkovín z rôznych zdrojov. Napríklad kombinácia bielkovín z pšenice (málo lyzínu) a bielkovín zo strukovín (málo metionínu) zabezpečí príjem esenciálnych aminokyselín, ale celkový príjem bielkovín musí byť vyšší, ako pri strave, ktorá obsahuje kvalitnejšie bielkoviny. Najlepším zdrojom aminokyselín sú kustovnica čínska, šošovica a sója, pričom plody niektorých kultivarov kustovnice obsahujú v niektorých prípadoch všetky esenciálne aminokyseliny.
Aminokyseliny sa v organizme neskladujú. Tie aminokyseliny, ktoré nie sú hneď zabudované do vytváraných proteínov, sú deaminované a dusík v nich obsiahnutý je vylúčený ako močovina. Preto nemožno konzumovať potraviny bohaté na esenciálne aminokyseliny „do zásoby“, príjem musí byť pokiaľ možno stály.[1]
| Aminokyselina | Dojčatá | Deti | Dospelí |
|---|---|---|---|
| Histidín | 29 | - | - |
| Izoleucín | 88 | 28 | 10 |
| Leucín | 150 | 44 | 14 |
| Lyzín | 99 | 49 | 12 |
| Metionín a Cysteín | 72 | 24 | 13 |
| Fenylalanín a Tyrozín | 120 | 24 | 14 |
| Treonín | 74 | 30 | 7 |
| Tryptofán | 19 | 4 | 3 |
| Valín | 93 | 28 | 13 |
Limity aminokyselín
[upraviť | upraviť zdroj]V metabolizme bielkovín (ktoré sú zložené z aminokyselín) platia dva dôležité zákony:
- Rubnerov zákon o limitoch aminokyselín hovorí, že využitie aminokyselín z prijatých bielkovín závisí od obsahu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. To znamená, že z prijatých aminokyselín sa ich do vlastných proteínov zabuduje len toľko, koľko zodpovedá množstvu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. Pretože aminokyseliny sa v organizme neskladujú, ostatné aminokyseliny sú rozložené, a to aj vtedy, keď v organizme panuje celkový nedostatok bielkovín.
- Wolfov zákon nadbytku o esenciálnych aminokyselinách varuje, že príjem ľubovoľnej esenciálnej aminokyseliny vo veľkom nadbytku narušuje metabolizmus ostatných aminokyselín a zosilňuje prejavy limitnej aminokyseliny.
Limitnou aminokyselinou sa môže stať ľubovoľná esenciálna aminokyselina, ak je jej zastúpenie v strave nedostatočné. Najčastejšie to býva lyzín, ktorého je málo v obilninách, a metionín, ktorý je málo zastúpený v strukovinách. Jednostranná výživa bez živočíšnych bielkovín, spolu s vplyvom limitných aminokyselín, je príčinou proteínovej podvýživy (kwashiorkor) u ľudí z rozvojových krajín.
| Zdroj proteínov | Limitná aminokyselina |
|---|---|
| Pšenica | lyzín |
| Ryža | lyzín |
| Kukurica | lyzín a tryptofán |
| Strukoviny | metionín (alebo cysteín) |
| Hovädzie mäso | fenylalanín (alebo tyrozín) |
| Kravské mlieko alebo srvátka | metionín (alebo cysteín) |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 1019-1079.
- ↑ Table: Essential Amino Acid Requirements in mg/kg Body Weight [online]. MSD Manual Professional Edition, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Esenciální aminokyselina na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
