Leucín
Leucín | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C6H13N1O2 |
Systematický názov | Kyselina (2S)-2-amino-4-metylpentánová |
Synonymá | kyselina 2-aminoizokaprónová, kyselina α-aminoizokaprónová, 2-aminoizokapronát, α-aminoizokapronát |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 131,18 g/mol |
pKA | 2,33 (karboxyl), 9,74 (amino) |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | L: 61-90-5 |
SMILES | CC(C)C[C@@H](C(=O)O)N |
3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Leucín (skratka Leu alebo L[1]) je esenciálna aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v bielkovinách.[2] Je to vetvená aminokyselina, ktorú si telo nedokáže samo syntetizovať z dostupných zdrojov, preto ju živočíchy musia prijímať z potravy. Spolu s izoleucínom a valínom predstavujú okamžitý zdroj energie, pretože sú využiteľné priamo z krvného obehu, odkiaľ prechádzajú do svalových buniek, ktoré chránia a zväčšujú ich objem. Pri niektorých ochoreniach, napríklad chorobe javorového sirupu, sa objavuje v moči.[2]
Leucín je konštitučný izomér izoleucínu. Sú to jediné dve proteinogénne aminokyseliny s rovnakým sumárnym vzorcom, čo komplikuje ich rozlíšenie pri stanovení hmotnostnou spektrometriou peptidov. V takých prípadoch je možné ich súhrnne označiť skratkami Xle[3] alebo J.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nomenclature and Symbolism for Amino Acids and Peptides [online]. iupac.qmul.ac.uk, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b PETRÁČKOVÁ, Věra; KRAUS, Jiří. Akademický slovník cizích slov. [s.l.] : Academia Praha, 1998. ISBN 80-200-0607-9.
- ↑ a b Codes Used in Sequence Description [online]. www.ddbj.nig.ac.jp, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Selenocysteine [online]. iubmb.qmul.ac.uk, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.