Preskočiť na obsah

Oždianska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oždianska pahorkatina
geomorfologická časť
Juhoslovenskej kotliny
Okolie Dolných Zahorian
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Rimavská Sobota, Poltár
Nadradená
jednotka
Rimavská kotlina
Susedné
jednotky
Blhovská vrchovina
Novohradské terasy
Poltárska pahorkatina
Cinobanské predhorie
Gemerské terasy
Mestá Ožďany, Sušany
Rieky Suchá, Baník
Súradnice 48°24′00″S 19°54′54″V / 48,4°S 19,915°V / 48.4; 19.915
Najvyšší bod Kamenná hora
 - výška 359 m n. m.
Najnižší bod údolie Suchej
 - poloha západný okraj územia
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oždianska pahorkatina je geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá návršia medzi riekou Suchá a Rimava v okrese Poltár a Rimavská Sobota.[2]

Územie leží v strednej časti Juhoslovenskej kotliny, presnejšie na západnom okraji Rimavskej kotliny.[1] Južne susedí Blhovská vrchovina, západne sa nachádzajú Novohradské terasy a Poltárska pahorkatina, severne Cinobanské predhorie a východne Gemerské terasy.[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Suchej, južnú a východnú prítoky Rimavy.[2]

Oždianska pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Poltár. Z významných sídiel sa v západnej časti nachádzajú Ožďany a Sušany, vo východnej Kružno a v južnej Husiná.[2] Strednou časťou vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rimavskej Soboty.[3] Na juhovýchodnom okraji je vybudovaná vodná nádrž a rekreačná lokalita Kurinec.[4]

Chránené územie

[upraviť | upraviť zdroj]

V juhovýchodnej časti sa nachádza prírodná rezervácia Kurinecká dubina, na severnom okraji Svetlianska cerina.[2]

Mierne vlnitá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým v juhovýchodnej časti, v rekreačnej lokalite Kurinec.[4] Juhovýchodnou časťou cez túto lokalitu prechádza červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.
  4. a b Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]