Gemerské terasy
Gemerské terasy | |
geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
Okolie Jesenského
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Košický |
Okresy | Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava |
Nadradená jednotka |
Rimavská kotlina |
Susedné jednotky |
Petrovská vrchovina, Hostická kotlina Hajnáčska vrchovina Blhovská vrchovina Oždianska pahorkatina Cinobanské predhorie Rimavské podolie Pokoradzská tabuľa Valická pahorkatina Licinská pahorkatina Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Gemerská pahorkatina |
Mestá | Rimavská Sobota, Plešivec, Jesenské, Tornaľa |
Rieky | Slaná, Blh, Rimava |
Súradnice | 48°19′05″S 20°17′24″V / 48,318°S 20,29°V |
Najnižší bod | koryto Slanej |
- poloha | južný okraj územia |
- výška | cca 150 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gemerské terasy sú geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberajú nivy riek Rimava, Blh a Slaná v okrese Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá juhovýchodnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie južnú časť Rimavskej kotliny.[1] Južne susedí Petrovská vrchovina a Hostická kotlina, západne Hajnáčska vrchovina, Blhovská vrchovina a Oždianska pahorkatina, severne Cinobanské predhorie, Rimavské podolie, Pokoradzská tabuľa, Valická pahorkatina a Licinská pahorkatina a východne Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina a Gemerská pahorkatina.[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Rimavy, strednú časť prítoky Blhu a východnú rieka Slaná.[2]
Gemerské terasy ležia v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Revúca, no východným okrajom zasahujú malou časťou aj do okresu Rožňava v Košickom kraji. Z významných sídiel sa v západnej časti nachádza Rimavská Sobota a Jesenské, v južnej Rimavská Seč a Lenartovce a vo východnej Tornaľa a Plešivec.[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rožňavy, I/67 z Tornale do Maďarska, I/72 z Rimavskej Soboty do Hnúšte a cesta II/571 z Fiľakova cez Jesenské do Lenartovec. Od západu na východ vedie i železničná trať Zvolen – Košice a severne aj železničná trať Brezno – Jesenské.[3]
Chránené územie
[upraviť | upraviť zdroj]V južnej časti sa nachádza chránený areál Martinovská nádrž. Na juhu sa územia dotýka Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina, na východnom okraji Národný park Slovenský kras.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Nížinatá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam. Medzi významné patrí Gemerský hrad, no tiež mnohé stredoveké kostoly. V južnej časti sa nachádza kúpeľná obec Číž. Cez Rimavskú Sobotu prechádza červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad. Z Tornale vedie modrá turistická trasa k jaskyni Domica.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.