Obliehanie Cambrai (1677)
O iných obliehaniach Cambrai pozri Obliehanie Cambrai.| Obliehanie Cambrai | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť francúzsko-holandskej vojny | |||||||
 Obliehanie a kapitulácia pevnosti Cambrai v apríli 1677, Adam-François van der Meulen | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Francúzske kráľovstvo
|
 Španielsko
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Ľudovít XIV. |
Dom Pedro de Zavala
| ||||||
| Sila | |||||||
| 35 000 (maximálne) | 3 000–4 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 800 | minimálne | ||||||
Obliehanie Cambrai sa započalo 20. marca a trvalo do 19. apríla 1677. Uskutočnilo sa ako časť francúzsko-holandskej vojny (1672 – 1678). Cambrai, ktoré bolo vtedy súčasťou Španielskeho Nizozemska, obliehala francúzska armáda pod vedením de Montmorencyho, vojvodu luxemburského. Na obliehacie operácie dohliadal vojenský inžinier Vauban. Ľudovít XIV. formálne viedol obliehanie, ale v operáciách hral iba malú úlohu.
Pokus spojených holandsko-španielskych síl pod vedením Viliama Oranžského o oslobodenie neďalekého mesta Saint-Omer bol porazený vojvodom luxemburským v bitke pri Casseli 11. apríla. Cambrai sa vzdalo 19. apríla a bolo odovzdané z rúk Španielska, Francúzsku nijmegenským mierom, zo septembra 1678.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Devolučnej vojny (1667 – 1668), Francúzko dobylo väčšinu Španielskeho Nizozemska a španielsku provinciu Franche-Comté, ale mnohé z ich výhod im boli odobrané Aachenským mierom z roku 1668, dohodnutou s Trojitou alianciou Holandskej republiky, Anglicka a Švédska. Aby Ľudovít XIV. rozdelil Alianciu zaplatil Švédsku, aby zostalo neutrálne, pričom podpísal spojenectvo s Anglickom proti Holanďanom v Doverskej zmluve z roku 1670.[1]109-110
Na začiatku francúzsko-holandskej vojny Francúzsko napadlo Holandskú republiku v máji 1672 a spočiatku sa zdalo, že dosiahlo ohromujúce víťazstvo. Pozícia Holandska sa však stabilizovala, zatiaľ čo obavy o francúzske zisky priniesli podporu od Fridricha Viléma I. Braniborského, cisára Leopolda I. a španielskeho kráľa Karola II..[2]200 Francúzsko si ponechalo holandskú pevnosť Maastricht, ale v roku 1673 sa z Holandska stiahlo, čím sa otvorili ďalšie fronty v Porýnii a španielských Pyrenejach.[1]117
Pozícia Francúzska sa oslabila začiatkom roku 1674, keď v januári Dánsko-Nórsko vstúpilo do Aliancie, po čom nasledoval februárový Westminsterský mier o uzavretí mieru medzi Anglickom a Holandskou republikou.[3]238 Efektívna reakcia Aliancie vo Flámsku bránila mocenské boje v Madride zatiaľ čo španielska kontrola nad Španielskym Nizozemskom bola do značnej miery nominálna.[4]499
Hoci mierové rozhovory prebiehali, Ľudovít XIV. sa držal svojej normálnej stratégie podniknutia ofenzívy a potom vyjednávania z pozície sily. Francúzi v roku 1676 využili vojenskú akciu na zajatie Condé-sur-l’Escaut, Bouchain, Maubeuge a Bavay. To odrezalo Valenciennes a Cambrai, zatiaľ čo francúzska kavaléria bránila pohybu jednotiek a spustošila oblasti okolo miest. Maršal von Schomberg, francúzsky veliteľ vo Flámsku, navrhol dobyť Cambrai v auguste, ale dostal rozkaz odľahčiť Maastricht, vtedy obliehaný Holanďanmi.[5]298-299
Plánom na rok 1677 bolo dobytie Valenciennes, Cambrai a Saint-Omer, čím sa by sa dokončila francúzska frontière de fer, Ľudovít XIV. počítal s tým, že by to Holanďanom ponechalo malý dôvod na pokračovanie.[4]498 Pozdĺž hranice so Španielskym Nizozemskom boli zostavené zásobovacie sklady, čo umožnilo začať operácie vo februári, o mesiac skôr ako zvyčajne. Koncom februára sa oddiel 12 000 vojakov pohol smerom na Saint-Omer, zatiaľ čo hlavná armáda, pod vedením de Montmorencyho, vojvodu luxemburského, 35 000 vojakov obliehala Valenciennes.[4]500
Obliehanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Pokusy dobyť Cambrai v rokoch 1649 a 1657 zlyhali; mesto bolo obklopené močiarmi, Šelda zabezpečovala protipovodňovú ochranu a opevnenie Cambrai bolo po roku 1543 zmodernizované. avšak to bolo zle udržiavané, zatiaľ čo francúzska spravodajská služba hlásila, že posádku tvorili jednotky v druhom slede, ktoré boli „v slabom a mizernom stave“. Po dobytí Valenciennes by Cambrai zostalo izolované za francúzskou línou.[5]302
Počas zimy rokov 1676 a 1677 Francúzi zablokovali posádku; 4. decembra 1676 Ľudovít XIV. podpísal príkaz zakazujúci predaj obilia alebo krmiva do Cambrai, porušenie tohto príkazu bolo trestané vysokými pokutami pre každú dedinu, o ktorej sa zistilo, že tak urobila. Charles de Montsaulnin, gróf de Montal, francúzsky guvernér Charleroi, dostal rozkaz, aby zastavil zásoby alebo personál z Namuru, ktorý sa dostal k posádke. Španielski dôstojníci sa prezliekali za roľníkov; francúzsky veliteľ bol pokarhaný za to, že koncom januára umožnil jednému vstúpiť do Cambrai.[5]304-305
Keď sa Valenciennes 17. marca vzdalo, de Montmorency, vojvoda luxemburský zasiahol proti Cambrai. 22. marca začalo 7 000 miestnych roľníkov začalo kopať línie ohradenia a 30. marca začalo francúzske obliehacie delostrelectvo bombardovať hradby. Do 3. apríla boli hradby dostatočne prelomené na to aby mohli zaútočiť, teda zaútočili a rýchlo dobyli brány Selles a Notre Dame. Mesto sa vzdalo 5. apríla, hoci citadela ešte vydržala.[6]190
Viliam Oranžský už zhromaždil holandsko-španielski armádu zloženú z 30 000 vojakov. Zatiaľ čo nedokázal zachrániť Cambrai, bol odhodlaný bojovať za Saint-Omer.[4]500 Spojenci dosiahli Mont-Cassel 9. apríla, 15 km západne od Saint-Omer; spojené sily de Montmorencyho, vojvodu luxemburského ponechali minimálne sily v Saint-Omer a Cambrai, 11. apríla ich porazili v bitke pri Cassel a Viliam Oranžský bol nútený ustúpiť.[6]191
To znamenalo, že kapitulácia Cambrai bola len otázkou času, ale napriek Vaubanovej rade boli 10. apríla prevedené neúspešné útoky francúzskej pechoty, čo viedlo k viac ako 500 obetiam vrátane jedného z jeho synovcov. Predpokladá sa, že to podnietili vyšší dôstojníci, ktorí chceli získať zásluhy za dobytie mesta.[7]13-14 19. apríla de Zavala kapituloval a spolu s 2 000 ďalšími mu bol povolený voľný prechod na najbližšie španielske územie.[8]371-372
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]O tri dni neskôr sa vzdal aj Saint-Omer a tým sa zakončili francúzske ciele vo Flámsku. Rozhovory v Nijmegene sa stali naliehavejšími v novembri po Viliamovom sobáši s jeho sesternicou Máriou, neterou anglického kráľa Karola II.. Anglo-holandská obranná aliancia bola podpísaná v marci 1678, hoci anglický vojaci prišli vo významnom počte až kocom mája. Ľudovít XIV. využil túto príležitosť na dobytie Ypresu a Gentu začiatkom marca, predtým ako 10. augusta podpísal mierovú zmluvu s Holanďanmi.[9]
Hoci Holanďania podpísali Nijmegenský mier 10. augusta 1678, spoločná španielsko-holandská armáda bojovala pri Saint-Denis 13. augusta. Po zabezpečení Monsu uzavrelo Španielsko 19. septembra mier a postúpilo Saint-Omer, Cassel, Aire, Ypres, Cambrai, Valenciennes a Maubeuge Francúzsku. Ypres bol neskôr vrátený, ale týmto sa vtedajšia podoba severnej hranice Francúzska zmenila na podobnú súčasnej podobe severnej hranice Francúzska.[10]128
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b LYNN, John. The Wars of Louis XIV, 1667–1714 (Modern Wars In Perspective). [s.l.] : Longman, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0582056299. (anglicky)
- ↑ SMITH, Rhea. Spain; A Modern History. [s.l.] : University of Michigan Press, 1965. ISBN 978-0472071500. (anglicky)
- ↑ DAVENPORT, Frances Gardiner. European Treaties bearing on the History of the United States and its Dependencies. [s.l.] : [s.n.], 1917. (anglicky)
- ↑ a b c d VAN NIMWEGEN, Olaf. The Dutch Army and the Military Revolutions, 1588–1688 (Warfare in History). [s.l.] : Boydell Press, 2010. ISBN 978-1843835752. (anglicky)
- ↑ a b c SATTERFIELD, George. Princes, Posts and Partisans: The Army of Louis XIV and Partisan Warfare in the Netherlands (1673-–1678). [s.l.] : Brill, 2003. ISBN 978-9004131767. (anglicky)
- ↑ a b DE PÉRINI, Hardÿ. Batailles françaises, Volume V. [s.l.] : Ernest Flammarion, Paríž, 1896.
- ↑ DESVOYES, Léon-Paul. Genealogie de la famille Le Prestre de Vauban. Bulletin de la Société des Sciences historiques et naturelles de Semur, 1872.
- ↑ DE LARREY, M. Histoire de France sous le règne de Louis XIV, Volume 4. [s.l.] : Michel Bohm, Rotterdam, 1721.
- ↑ LESAFFER, Randall. The Wars of Louis XIV in Treaties (Part V): The Peace of Nijmegen (1678–1679) [online]. Oxford Public International Law, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
- ↑ NOLAN, Cathal J. Wars of the age of Louis XIV, 1650–1715. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008. ISBN 978-0-313-33046-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obliehanie Cambrai (1677)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Cambrai (1677) na anglickej Wikipédii.