Okoličnianska mokraď
| Okoličnianska mokraď | |
| geomorfologická časť Podunajskej roviny | |
 Okolie Kolárova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Nitriansky |
| Okresy | Dunajská Streda, Komárno |
| Časť | Podunajskej roviny |
| Hranice | Podunajská rovina |
| Mestá | Kolárovo, Okoč, Komárno, Sokolce, Kameničná, Čalovec |
| Rieky | Komárňanský kanál, kanály Asód- Čergov, Kolárovo-Kameničná |
| Súradnice | 47°50′17″S 17°56′31″V / 47,838°S 17,942°V |
| Najnižší bod | stredná časť územia |
| - výška | cca 108 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Okoličnianska mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá rovinatú oblasť medzi mestami Veľký Meder, Kolárovo a Komárno.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhu východnej polovice Podunajskej roviny a zaberá východ Žitného ostrova. Nie je súčasťou žiadneho podcelku a je tak obklopená iba vlastnou Podunajskou rovinou.[2] Touto časťou riečneho ostrova pretekajú len menšie vodné toky, zväčša upravené na vodné kanály. Najvýznamnejšie sú Komárňanský kanál a kanály Asód-Čergov a Kolárovo-Kameničná, ktorými voda odteká do Váhu. Časť územia tvoria mokrade.[4]
Okoličnianska mokraď leží v Trnavskom kraji a Nitrianskom kraji, na území okresov Dunajská Streda a Komárno. Na okrajoch ležia mestá Komárno a Kolárovo, z obcí Okoč, Sokolce, Čalovec a Kameničná.[3][4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západným okrajom prechádza cesta II/561 z Galanty do Veľkého Medera, východnou časťou cesta II/573 z Kolárova do Komárna a južným okrajom aj cesta I/63 z Dunajskej Stredy do Komárna. Na tieto cesty nadväzujú miestne komunikácie, prepájajúce sídla v oblasti. Južnou časťou prechádza železničná trať Bratislava – Komárno a východnou trať do Kolárova.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej roviny sa nachádza prírodná rezervácia Lohotský močiar a chránený areál Dropie.[3][4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Poľnohospodárska krajina tejto časti roviny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Značené cyklotrasy vedú okrajovými časťami, značené turistické trasy tu nie sú. Z Kolárova do Veľkého Medera vedie pútnická Mariánska cesta.[6][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 126-127.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.