Šúr (geomorfologická časť)
| Šúr | |
| geomorfologická časť Podunajskej roviny | |
 Šúr
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okresy | Pezinok, Bratislava III, Senec |
| Časť | Podunajskej roviny |
| Hranice | Podunajská rovina, Homoľské Karpaty |
| Mestá | Svätý Jur, Bratislava |
| Rieky | Blatina, Šúrsky kanál, Račiansky kanál |
| Súradnice | 48°14′13″S 17°14′06″V / 48,237°S 17,235°V |
| Najnižší bod | okraj územia |
| - výška | cca 130 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šúr[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá neveľkú oblasť v blízkosti mesta Svätý Jur.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severozápadnom okraji Podunajskej roviny, priamo na úpätí Malých Karpát. Západne tak susedí podcelok Pezinské Karpaty a ich časť Homoľské Karpaty, zvyšok územia nadväzuje na samotnú Podunajskú rovinu.[2] Nie je tak časťou žiadneho podcelku ale priamo geomorfologického celku. Územím pretekajú len menšie vodné toky z blízkych Malých Karpát – Blatina, Šúrsky kanál a Račiansky kanál. Značnú časť územia tvoria mokrade.[4]
Šúr leží v Bratislavskom kraji a v okresoch Bratislava III, Senec a Pezinok. Na jej okraji leží mesto Svätý Jur a okrajové časti Bratislavy (Vajnory a Rača), no tiež obce Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Grinava (Pezinok).[4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Strednou časťou územia prechádza diaľnica D4, ktorá bude výhľadovo pokračovať tunelom popod Malé Karpaty. Dnes končí na západnom okraji v križovatke s cestou II/502 z Pezinka do Bratislavy, ktorá lemuje západný okraj Šúra. Sídla v okolí dopravne obsluhujú na ne nadväzujúce miestne komunikácie. Železničné koridory na Žilinu a Nové Zámky prechádzajú už mimo tejto oblasti.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Značná časť oblasti je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[3][4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť na okraji mestských sídiel patrí medzi obľúbené ciele nenáročných prechádzok. V okolí je tiež niekoľko značených cyklotrás a strednou časťou prechádza 
zeleno značená Štefánikova magistrála k Mohyle generála Milana Rastislava Štefánika.[6][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.