Fortifikačný systém mesta Komárno
| Fortifikačný systém mesta Komárno | |
| fortifikácia | |
 Bašta č. VI fortifikačného systému v Komárne
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky |
| Okres | Komárno |
| Mesto | Komárno |
| Súradnice | 47°45′14″S 18°08′08″V / 47,75389°S 18,13556°V |
| Štýl | renesancia |
| Výstavba | 16.-19.storočie |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Fortifikačný systém mesta Komárno |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 301/1-45 |
| - dátum zápisu | 13.05. 1970 |
| Stav | zachovalý |
| Prístupnosť | verejnosti prístupný |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnosťou tvorí Komárňanský pevnostný systém.
V 20. storočí pretrvávali snahy o obnovenie objektov v minulosti tvoriacich pevnostný systém. Z pôvodného systému opevnení sú zachované všetky hlavné objekty okrem časti na ľavom brehu Váhu nazývaný Vážske predmostie. Fortifikačný systém mesta Komárno je národnou kultúrnou pamiatkou od 13. mája 1970 a zahŕňa 45 objektov. V ÚZPF je pod číslom 301.[3] Komárňanský pevnostný systém je zapisaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom.[4]
Súčasti fortifikačného systému
[upraviť | upraviť zdroj]Fortifikačný systém mesta Komárno bol komplex polygonálneho typu a zahrňoval nasledovné prvky:
- Protiturecká pevnosť v strede pevnostného systému – v kline ústia Váhu do Dunaja[5]
- Palatínska línia tvoriaca ochranu na západnej strane mesta[6], tvorili ho bastiony I. - V.
- Vážska línia opevňujúca mesto zo severu na pravom nábreží Váhu[7], tvorili ho pevnostné objekty VI. - XI. kde VI. a VII. sú bastiony
- Vážske predmostie na slovenskej strane, ľavé nábrežie Váhu a Dunaja[8]
- Dunajské predmostie na maďarskej strane, na pravom nábreží Dunaja, súčasťou je Pevnosť Csillag [8]
- Pevnosť Monoštor (Sandberg) na pravom – maďarskom brehu Dunaja, oproti západnému cípu Alžbetinho ostrova, brániaca Komárom od západu[9]
- Pevnosť Igmánd na maďarskej strane Dunaja brániaca Komárom z juhu[10]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v roku 1546 s postavením prvej (tzv. Starej) pevnosti na mieste zaniknutého hradu, dostavaná bola v roku 1557.[11] Túto pevnosť značne poničila povodeň v roku 1570, od roku 1572 (do roku 1592) bola obnovovaná (staviteľom Urbanom Süessom).
V rokoch 1663 – 1673 bola dobudovaná tzv. Nová pevnosť. Podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa. V tomto období zároveň vznikla pevnosť v Leopoldove. Obe komárňanské pevnosti poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783. Po druhom zemetrasení, ktoré obe pevnosti značne poškodilo, bola v roku 1784 komárňanská pevnosť predaná v dražbe. Fortifikačný systém mesta Komárno okolo celého mesta bol prebudovaný a dostavaný v roku 1808 – 1815, kedy bola zmodernizovaná aj Nová pevnosť.
V rokoch 1839 – 1847 bola ešte vybudovaná z kameňa a tehál tzv. Palatínska línia s piatimi bastiónmi (I. - V.). Tým sa dosiahol vrchol v budovaní komárňanského pevnostného systému v kline sútoku riek Váh a Dunaj. V 60-tych rokoch boli postupne dokončené predmostia na Váhu a Dunaji (hlavnou časťou je Pevnosť Csillag), Vážska línia (pozostávajúca zo šiestich objektov VI. - XI., z ktorých len prvé dva možno nazvať bastionmi) a Pevnosť Monoštor (Monoštorská). V rokoch 1871 – 1877 bola ako posledný objekt pevnostného reťazca postavená Pevnosť Igmánd, už podľa najmodernejších projektov fortového opevňovania.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Stará pevnosť – kolorovaná rytina -
-
-
-
Bratislavská brána
súčasť bývalého Bastiónu I
Palatínskej línie47°45′41″S 18°06′33″V / 47,76136°S 18,10912°V -
Igmándska pevnosť
47°44′02″S 18°07′16″V / 47,733926117°S 18,121218681°V -
Pevnosť Csillag,
hlavný objekt Dunajského predmostia
47°44′41″S 18°08′18″V / 47,744720046°S 18,138427734°V -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-11]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-11]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový urad SR - Ústredný zoznam pamiatkového fondu č. UZPF 301
- ↑ UNESCO predbežný zoznam zápis System of Fortifications at the Confluence of the Rivers Danube and Váh in Komárno - Komárom
- ↑ http://komarno.sk/content/necarte/svk/podorys_starej_novej_pevn_17st.htm
- ↑ http://komarno.sk/content/necarte/svk/palatinska_linia.htm
- ↑ http://komarno.sk/content/necarte/svk/vazska_linia.htm
- ↑ a b http://komarno.sk/content/necarte/svk/predsunuta_vazska_dunajska_pevnost.htm
- ↑ http://komarno.sk/content/necarte/svk/monostorska_pevnost.htm
- ↑ http://komarno.sk/content/necarte/svk/igmandska_pevnost.htm
- ↑ GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava 1988, s. 42.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava : Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1988.
- GRÁFEL, Ľudovít: Nec arte - nec marte. NEC ARTE s.r.o., 1999.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fortifikačný systém mesta Komárno
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- [1] Informačný portál Nec Arte Nec Marte o pevnostnom systéme mesta Komárno na www.komarno.sk
- [2] Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine Slovenské hrady - Komárno - pevnosť
- [3] Koncepčná revitalizácia Ústrednej pevnosti v Komárne
- [4] Ľudovít Gráfel - NEC ARTE NEC MARTE
