Denis Diderot
| Denis Diderot | |
| francúzsky filozof, estetik a spisovateľ | |
 Portrét Denisa Diderota, Louis-Michel van Loo, 1767, Musée du Louvre, Paríž | |
| Narodenie | 5. október 1713 Langres, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. júl 1784 (70 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | denis-diderot.com |
| Projekt Gutenberg | Denis Diderot (plné texty diel autora) |
| Commons |  Denis Diderot |
Denis Diderot (* 5. október 1713, Langres, Francúzsko – † 31. júl 1784, Paríž) bol francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor encyklopédie Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Langres, Champagne vo Francúzsku. Jeho rodičia boli Didier Diderot (1685-1759), nožiar a Angélique Vigneron (1677-1748). Traja z piatich súrodencov sa dožili dospelosti, Denise Diderot (1715-1797), ich najmladší brat Pierre-Didier Diderot (1722-1787) a ich sestra Angélique Diderot (1720-1749). Podľa Arthura McCandlessa Wilsona, Denis Diderot veľmi obdivoval jeho sestru Denise, niekedy o nej hovoril ako o "ženskom Sokratovi".
Diderot začal jeho oficiálne štúdium na jezuitskej univerzite v Langres, kde získal magisterský titul vo filozofii v roku 1732. Potom nastúpil na Collège d'Harcourt na Parížskej univerzite. V roku 1735 sa zriekol nápadu vstúpiť do cirkvi a namiesto toho sa rozhodol študovať na Parížskej univerzite právo. Jeho štúdium práva, ale bolo krátkodobé a v skorých 40. rokoch 18. storočia sa rozhodol stať sa spisovateľom a prekladateľom. Kvôli tomu, že sa nechcel venovať ani jednej z profesií, ktoré vyštudoval, ho otec vydedil a nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V 40. rokoch 18. storočia napísal veľa jeho najznámejších kníh, vrátane románu z roku 1748 Indiskrétne klenoty.
V roku 1742 sa spriatelil so Jeanom-Jacquesom Rousseauom, ktorého stretol počas sledovanie šachu a pitia kávy v Café de la Régence. V roku 1743 si ešte viac odcudzil svojho otca tým, že si zobral za ženu Antoinette Champion (1710-1796), zbožnú rímskokatolíčku. Pár bol považovaný za nevhodný kvôli nízkemu spoločenskému postaveniu Antoinette, jej slabému vzdelaniu, stavu bez otca a nedostatku majetku. Bola o približne tri roky staršia od Diderota. V októbri 1743 splodili ich prvé dieťa, dievča. Jej meno bolo Angélique, pomenovaná po Diderotovej mŕtvej mame a sestre. Smrť jeho sestry, mníšky, v kláštore asi ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. Je predpokladané, že ona bola jeho inšpiráciou na napísanie románu Mníška, v ktorom znázorňuje ženu, ktorá je nútená vstúpiť do kláštora, kde trpí v rukách ostatných mníšok.
Diderot väčšinu jeho kariéry zápasil s financiami a získal veľmi málo uznania za jeho zásluhy, vrátane členstva vo Francúzskej akadémii. Jeho bohatstvo sa podstatne polepšilo v roku 1766, keď Katarína II., ktorá počula o jeho problémoch s majetkom, mu zaplatila 50 000 frankov, aby sa stal jej knihovníkom. V tejto pozícii zostal dokonca jeho života a zostal pár mesiacov v Svätopeterskej pevnosti v Petrohrade v rokoch 1773 a 1774.
Filozofické dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Diderot vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o biologické vedy – až do tej miery, že matematika uňho stráca prvoradé postavenie, ktoré mala u Reného Descarta.
Diderot bol spočiatku deista, nakoniec však vyznáva materialistický monizmus, podľa ktorého jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími.
V roku 1751 Diderot spoluvytvoril so Jeanom Le Rond d'Alembertom Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers. Bola to prvá encyklopédia, ktorá obsahovala články od mnohých prispievateľov a bola prvá, ktorá opísala mechanické umenie. Jej svetský charakter, ktorý zahrňoval skeptické články o Ježišových zázrakoch, nahneval aj náboženské aj vládne orgány; v roku 1758 bola zakázaná katolíckou cirkvou a v roku 1759 aj francúzskou vládou, ale tento zákaz nebol striktne presadzovaný. Mnoho z pôvodných prispievateľov odišlo z tohto projektu ako výsledok všetkých jeho kontroverzií a niektorí boli dokonca uväznení. d'Alembert odišiel v roku 1759, čím spravil Diderota jediným redaktorom. Diderot sa taktiež stal jej hlavným redaktorom s okolo 7 000 článkami. Pokračoval s týmto projektom až do roku 1765. Koncom jeho angažovania v jej písaní bol čoraz viac zúfalý a cítil, že celý tento projekt bol strata času. Napriek tomu je Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers považovaná za jedného z predchodcov Francúzskej revolúcie.
Diderotova reputácia v literatúre spočívala hlavne na jeho hrách a jeho účasti na vytvorení Encyclopédie. Mnoho z jeho diel, vrátane diel Jakub fatalista, Rameauov synovec, Hercov paradox a D'Alembertov sen, bolo vydaných až po jeho smrti.
Dielo (v prekladoch)
[upraviť | upraviť zdroj]- Setkání s filozofem (Výbor z díla). Praha : Mladá fronta, 1984. 192 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Denis Diderot
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Denis Diderot
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Denis Diderot na anglickej Wikipédii.