Pál Prónay

Pál Prónay
podplukovník barón Pál Prónay
Narodenie	2. november 1874 Romhány, Rétságsky okres Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	1947 - 1948 gulag Sibír ZSSR
Odkazy
Commons	Pál Prónay
Biografický portál

Pál Prónay, celým menom Pál Sándor István Gábor Prónay de Tóth-Próna et Blatnicza (* 2. november 1874, Romhány, Maďarsko - † medzi decembrom 1944 a februárom 1945, miesto skonu neznáme alebo 1947 - 1948 gulag Sibír); bol veliteľ maďarskej paravojenskej útočnej jednotky Rongyos gárda, ktorú založili v roku 1919 maďarskí dôstojníci vyškolení v elitnej vojenskej akadémii vo Viedni. Okrem toho Prónay si prisvojil aj titul litavský bán plánovaného Litavského banátu (Lajtabánság), ktorý mal nahradiť názov Burgenlandu, nového spolkového štátu Rakúska podľa Saintgermainskej zmluvy.

Život

Prónay pochádzal zo severomaďarskej aristokracie s titulom barón a prídomkom "zo Slovenského Pravna a Blatnice". Jeho predkovia sa stali barónmi v 18. storočí. O rode sa vie od roku 1279. Jedna jeho vetva od 16. storočia patrí k Lutherovej evanjelickej cirkvi. Jeho otec bol bývalý dôstojník, vlastník nehnuteľností a amatérsky hudobný skladateľ István Prónay, jeho matka bola Maria Almásy de Zsadány et Törökszentmiklós. Bol spríbuznený s Miklósom Horthym. Pochádzal z liberálnej a kultúrne vyspelej rodiny. Do dvanásteho roku bol vychovávaný spolu so svojimi šiestimi bratmi a troma sestrami. Bol najmladší. Psychológovia a sociológovia (Alice Miller) odhadovali jeho neskoršiu krutosť tak, že pochádzala z narušených vzťahov v rodine. Prónay mal však úzky vzťah k matke, ktorá ho porodila vo vyššom veku. Od dvanásteho roku bol zverený internátom a kasárňam.

Vzdelanie

V dvanástom roku veku pokračoval vo vzdelávaní na „Lähne-Institut” v Šoproni, kde dostal pomerne kvalitné vedomosti, no bez maturity. Preto veľmi pravdepodobne zmaturoval po dobrovoľnom absolvovaní jedného dodatočného ročníka. Ďalšie informácie o školách nie sú k dispozícii, lebo archívy boli buď vykradnuté alebo inak zničené.

V roku 1890, keď ukončil Lähne-Institut, vstúpil podľa rodinnej tradície do husárskeho regimentu, v ktorom slúžil do 1911 alebo 1912 s prestávkami v Kecskeméte a v Szombathely. V jeho Denníku, ktorý prerozprával László Fogarassy, sa uvádza aj škola Vojenský inštitút Franza-Jozefa. V roku 1909 bol vo svojich 35 rokoch povýšený na hodnosť nadporučíka kavalérie. V nasledujúcom období podnikol viaceré cesty a v roku 1913 absolvoval ďalšie vzdelávanie vo Viedni a v tom istom roku odišiel podľa pracovného poverenia do Anglicka a Belgicka.

1. svetová vojna

V novembri 1914 bol povýšený na kapitána kavalérie (resp. rittmeister). 1. augusta 1914 odišiel so svojím regimentom na srbský front do lokality Šabac. Jeho pôsobenie vo vojne bolo výrazne lepšie hodnotené ako štúdium. Potom, ako v 1915 absolvoval boje v Rusku a Bessarábii dostal vyznamenanie Vojenský kríž 3. triedy za odvahu pred nepriateľom. Do konca vojny dostal od rakúsko-uhorského cisára ďalšie dve Najvyššie pochvalné uznania za boj na ruskom fronte.

Na konci prvej svetovej vojny mal hodnosť majora c.a k. armády. Počas dejinných zmätkov pri rozpade monarchie založil „Národný obranný spolok“ (MOVE - Magyar Országos Véderő Egylet) a pridal sa na stranu regenta Miklósa Horthyho. MOVE bola šovinistická, pravicová a antisemitsky ladená formácia, ktorá organizovala Biely teror majúci za cieľ zlikvidovať boľševickú Maďarskú republiku rád. Prónay bol jedným z veliteľov MOVE. V roku 1919 založil spolu s inými dôstojníkmi Rongyos-gárdu.

V roku 1930 vstúpil do politiky medzi pravicovú konzervatívnu opozíciu proti vládnej Horthyho koalícii. Zároveň sa zaradil medzi fašistov a organizoval maďarské fašistické hnutie. V roku 1932 bol označený za neprijateľného a zbavený hodnosti, taktiež odsúdený na šesť mesiacov do väzenia. V roku 1932 bol vyradený z armády ako podplukovník.

2. svetová vojna

V roku 1938 bol opäť na čele reaktivovanej Rongyos gárdy. Ako 69-ročný, počas chaosu v roku 1944 v Maďarsku, zoskupil mladých fašistov a likvidoval s touto bojovkou členov židovskej obce v Budapešti a v okolí Balatonu. Ku tomu patrili aj lúpeže majetku obetí. V roku 1944 sa stratil v bitke o Budapešť. Podľa niektorých zdrojov bol zabitý v roku 1945. Podľa publikácie „Osud západného Maďarska medzi 1918-1921” bol zajatý Sovietmi 20. marca 1945 a odsúdený za špionáž a sabotáže 10. júna 1946 na dvadsať rokov nútených prác a bol poslaný do gulagu na Sibíri. Dátum smrti je neznámy.

V zmysle jeho rehabilitácie na základe § 3, odst. b zákona Ruskej federácie z 18. októbra 1991 o "rehabilitácii obetí politických prenasledovaní" sa dá usúdiť, že zomrel medzi 1947 - 1948 v niektorom gulagu na Sibíri. Rehabilitovaný bol v roku 2001 na základe § 3, odst. b zákona Ruskej federácie z 18. októbra 1991 o "rehabilitácii obetí politických prenasledovaní".

Biely teror v Maďarsku

Osobný život

V apríli 1921 sa oženil s grófkou Aimeé Pálffy-Daun (1890-1945) (Eleonóra Aimée Anna Mária, grófka Pálffy-Daun ab Erdöd von Teano), bývalou dvornou dámou exkráľovnej Zity, manželky posledného rakúsko-uhorského kráľa Karola. Na sobáš prišli členovia politickej elity na čele s Horthym. Týmto sa potvrdilo prepojenie medzi vodcom paravojenských síl vykonávajúcich biely teror v Maďarsku a podporovateľmi Horthyho. Grófka Pálffy-Daun bola žena s politickými ambíciami a mala silný vplyv na kariérne frustrovaného Prónayho. V neskorej jari 1921 začali kolovať klebety o jeho prepojení s legitimistami. Tieto reči mali vyjadriť rastúce spojenie vodcu Rongyos gárdy s vládnucim režimom a tým legitimizáciu jeho činov. Cieľom potvrdenia spojenia bola snaha lepšie disponovať Prónayom, získať z jeho konania politické výhody.

Po sobáši sa Prónayovci presťahovali do bytu v Budapešti na ulici Szentkyrályi, no v lete 1921 odišli bývať do Bicske bližšie k Prónayovej kavalérii. V auguste 1921 bol Prónay donútený rezignovať na svoju funkciu v národnej armáde kvôli viacerým aféram a intrigám okolo svojej osoby.

V tom istom roku sa zapojil do boja o mesto Šopron a okolie.

Litavský banát

Získal písomné povolenie od Horthyho pre ozbrojený zásah v oblasti južného Burgenlandu a mesta Oberwart a na hranici s Rakúskom vzniknutej podľa Saintgermainskej zmluvy. Vyvolal ozbrojený konflikt medzi členmi Rongyos gárdy a rakúskymi policajnými silami. Výsledkom bojov bolo posunutie bojovej línie za oblasť Šopronskej župy, ktorá sa zafixovala v súčasných geografických súradniciach štátnej hranice Maďarska a Rakúska. Následné referendum o anektovaní župy Maďarskom bolo kladné aj vplyvom tejto udalosti.

Známka Lajtabánszág 10 Korún

V roku 1921 bol zosadený z veliteľskej pozície v Rongyos gárde Mikulášom Horthym, pretože sa svojvoľne vyhlásil za prezidenta plánovaného Litavského banátu, ktorý nakoniec nevznikol, lebo Burgenland pripadol Rakúsku.

Horthy a Prónayov tieň

Prónayove zločiny boli nepopierateľné a je otázne, do akej miery mohol zobrať Mikuláš Horthy za ne zodpovednosť. Diskusia vedená po desaťročiach o krutostiach činených Prónayom a zodpovednosti za ne je pochybná, hlavne ak sa vezme do úvahy aj pochybná legálnosť Prónayových funkcií a poverení a jeho svojvoľnosť a ťažká ovládateľnosť. Komunistický režim v období do roku 1989 ho považoval za kriminálnu osobu. Maďarskí historici súhlasia s týmto názorom, odsudzujú obidvoch, Prónaya aj Horthyho za fašistický teror. Vo svetle faktov publikovaného Prónayovho denníka však maďarskí historici súdia, že to je pokus pošpiniť Horthyho meno. Podobná zložitá situácia je i pri hodnotení množstva obetí bieleho teroru, ktoré sa pohybuje od 1500 do 5000 osôb (alebo 30 000), no je skreslené predošlým červeným terorom Maďarskej republiky rád. Je nepochybné, že Prónay bol nepohodlný a príliš pošpinený zločinom, o ktorom sa medzinárodne vedelo, preto bol pre Horthyho neprijateľný. Na druhej strane však Biely teror v Maďarsku po prvej svetovej vojne a teror Rongyos gardy a Szabadcsapatoku a jeho efekt Horthy využíval pre posilnenie svojej pozície regenta pokiaľ sa dalo.

Bibliografia

• Béla Bodó: Paramilitary Violence in Hungary after the First World War. In: East European Quarterly. Band 38, Nr. 2, 2004, S. 129 ff. (Paravojenské násilie v Maďarsku po Prvej svetovej vojne)
• Béla Bodó: The White Terror in Hungary, 1919–1921. In: The Austrian History Yearbook. Band 42, April 2011, S. 133 ff. (Biely teror v Maďarsku, 1919-1921, in: Rakúska historická ročenka)
• Béla Bodó: Pál Prónay: Paramilitary Violence and Anti-Semitism in Hungary, 1919–1921 (= The Carl Beck Papers. Nr. 2101). Center for Russian & East European Studies, University of Pittsburgh, März 2011, doi:10.5195/cbp.2011.167.(Pál Prónay:Paravojenské násilie a antisemitizmus v Maďarsku, 1919-1921)
• Lászlo Fogarassy: Paul Prónays Erinnerungen an das „Lajta-Banat“. In: Burgenländische Heimatblätter. 52. Jahrgang, Heft 1, Eisenstadt 1990, S. 1–10, PDF auf ZOBODAT.at.(Spomienky Pála Prónaya na Litavský palatinát)
• Krisztián Ungváry: Battle for Budapest. London 2011 (K. Ungváry: Bitka o Budapešť, Londýn 2011) (deutsche Ausgabe: Die Schlacht um Budapest 1944/45. 2. Auflage, München 2001; Originaltitel: Budapest Ostroma. Budapest 1998. 3. Auflage erschienen, Basis ist seine Dissertation an der Eötvös-Loránd Universität Budapest. Für Prónays letzte Monate in Freiheit).
• The White Terror: Antisemitic and Political Violence in Hungary, 1919-1921

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pál Prónay na anglickej Wikipédii a Pál Prónay na nemeckej Wikipédii.
• Béla Bodó:Pál Prónay: Paramilitary violence and anti-semitism in Hungary, 1919-1921, vydavateľ: Pittsburgh : Center for Russian and East European Studies, ©2011.
• BURGENLANDISCHE HEIMATBLÄTTER: Paul Prönays Erinnerungen an das ,Lajta-Banat’ Von Läszlö Fogarassy, Bratislava (Preßburg) aus dem Ungarischen übersetzt von Stefan Behofsits, Eisenstadt. .pdf

Externé odkazy

• Zobodat - Spomienky Pála Prónaya na Litavský palatinát.pdf

Politický portál