Pamfaios

Pamfaios (starogr. Παμϕαῖος) bol grécky hrnčiar, činný približne v rokoch 530 až 490 pred Kr.^[1]^[2]

Pamfaios bol mladším partnerom hrnčiara Nikosthena v aténskej hrnčiarskej dielni, ktorú neskôr sám prevzal (zrejme koncom 6. stor. pred Kr.^[3]). V tejto dielni pôsobilo viacero maliarov čiernofigúrových a červenofigúrových váz,^[4] ako Oltos, Epiktétos, Nikosthenov maliar alebo Paseas.^[5] Pamfaios vo svojej hrnčiarskej dielni prevzal aj väčšinu Nikosthenových inovácií, týkajúcich sa tvarov váz, atraktívnych najmä pre etruský trh (hlavne Nikosthenov typ amfory^[4]).^[3]

Pamfaios bol jedným z najproduktívnejších, aj keď nie jedným z najlepších hrnčiarov svojej doby. Britský historik umenia John Beazley uvádza, že Pamfaios je podpísaný na desiatich čiernofigúrových vázach a na tridsiatich deviatich (možno štyridsiatich) červenofigúrových vázach. Zatiaľ čo sa jeho meno na väčšine spomínaných váz uvádza ako Pamfaios, na vázach od maliara Olta je vždy uvedené ako Φανφαιος (Fanfaios) a vždy ako Παμαφιος (Pamafios) na vázach od maliara Epiktéta. Z toho je zrejmé, že hrnčiarov podpis nebol napísaný hrnčiarom, ale maliarom vázy. S menom Pamfaia sa takmer vždy spája aj sloveso εлоɩησɛν (epoiesen - zhotovil^[6]).^[1]

Kvalitná keramika s podpisom hrnčiara celkom určite potešila majiteľa, ktorý za ňu nepochybne zaplatil vysokú cenu, a naznačovala jeho umelecký vkus. Ak bol vlastníkom tejto vázy Etrusk, mohla tiež predstavovať schopnosť jeho rodiny nadväzovať kontakty, aj keď čisto ekonomické, mimo Etrúrie.^[7]

Červenofigúrový kylix, hrnčiar Pamfaios, maliar Nikosthenov maliar, cca 510 – 500 pred Kr., Fitzwilliam Museum
Atická čiernofigúrová hydria so signatúrou Pamfaia, cca 540 pred Kr.,
Červenofigúrová Nikosthenova amfora od hrnčiara Pamfaia, cca 525 – 515 pred Kr., Louvre G 3
Červenofigúrová Nikosthenova amfora, hrnčiar: Pamfaios, maliar: Oltos, cca 520 – 510 pred Kr., Louvre

Referencie

↑ ^a ^b Museum Helveticum. Basel : B. Schwabe, 1981. S. 230.
↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 694.
↑ ^a ^b Archaeological Institute of America. General Meeting. Abstracts. Boston : Archaeological Institute of America, 1980. S. 22.
↑ ^a ^b Peter Connor, Heather Jackson, Ian Potter Museum of Art. A Catalogue of Greek Vases in the Collection of the University of Melbourne at the Ian Potter Museum of Art. South Melbourne : Macmillan Education AU, 2000. ISBN 978-18-7683-207-0. S. 132.
↑ Marion True, Kenneth Hamma. A Passion for Antiquities. Malibu : Getty Publications, 1994. ISBN 978-08-9236-223-3. S. 96.
↑ Arthur Dale Trendall. Greek Vases in the Felton Collection. Melbourne : Oxford University Press, 1968. ISBN 978-01-9550-192-6. S. 8.
↑ Kristen Seaman, Peter Schultz. Artists and Artistic Production in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-11-0707-446-0. S. 169.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pamfaios

Umelecký portál

[:230-1] Museum Helveticum. Basel : B. Schwabe, 1981. S. 230.

[:694-2] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 694.

[:22-3] Archaeological Institute of America. General Meeting. Abstracts. Boston : Archaeological Institute of America, 1980. S. 22.

[:132-4] Peter Connor, Heather Jackson, Ian Potter Museum of Art. A Catalogue of Greek Vases in the Collection of the University of Melbourne at the Ian Potter Museum of Art. South Melbourne : Macmillan Education AU, 2000. ISBN 978-18-7683-207-0. S. 132.

[:96-5] Marion True, Kenneth Hamma. A Passion for Antiquities. Malibu : Getty Publications, 1994. ISBN 978-08-9236-223-3. S. 96.

[:8-6] Arthur Dale Trendall. Greek Vases in the Felton Collection. Melbourne : Oxford University Press, 1968. ISBN 978-01-9550-192-6. S. 8.

[:169-7] Kristen Seaman, Peter Schultz. Artists and Artistic Production in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-11-0707-446-0. S. 169.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]