Paseas (maliar)

Paseas (starogr. Πασέας) bol grécky maliar váz, činný približne v rokoch 520 až 510 pred Kr.^[1]

Paseas, aténsky maliar váz z tzv. „prechodného“ obdobia medzi čiernofigúrovou a nastupujúcou červenofigúrovou maliarskou technikou (červenofigúrový štýl sa objavil okolo roku 525 pred Kr., prechod medzi nimi bol však plynulý^[2]), bol pôvodne známy ako Maliar Kerbera (podľa červenofigúrového pinaxu z Bostonu, Museum of Fine Arts, 01.8025, zobrazujúcom Herakla a trojhlavého psa Kerbera^[3]),^[1] neskôr ho britský archeológ J. Boardman spojil s autorom podpisu na votívnom čiernofigúrovom pinaxe s bielym podkladom so zobrazením bohyne Atény, venovanom na Akropole (Aténa bola patrónkou aténskych hrnčiarov^[4]).^[3]

[το͂]ν Πασέο γραμ(μ)άτον

preklad: jeden z obrazov Pasea

- text v starogréčtine^[5]^[4]

Okrem niekoľkých votívnych pinakes (Atény, N. Archaeol. Mus., Akropola 2583–5, 2587–9, 2591) zdobených čiernofigúrovou technikou na bielom podklade, ozdobil červenofigúrovou technikou niekoľko „tanierov“ (pinax) a menších váz (napr. čaší – kylikes, alabastrón, podľa Beazleyho štrnásť váz^[6]), na ktorých prevládajú mytologické scény (napr. červenofigúrový pinax s Théseom a Minótaurom z Paríža, Louvre, G 67, červenofigúrové zobrazenie Dionýza so satyrom na pinaxe z New Haven, Yale University Art Gallery, 170).^[7]^[6] Zobrazoval ale aj športovcov (fragment pinaxu s oštepárom – Londýn, British Museum E 138^[8]), erotické scény (pinax so zobrazením hetéry a tancujúceho afrického mladíka, Museo archeologico nazionale 253128, Florencia,^[9] fragmenty čaše so zobrazením hetéry s falusom, Heidelberg University, B 25^[10]) a iné výjavy z každodenného života. Jeho maliarsky štýl je typický pre mnohých maliarov jeho doby. Postavy sú menšie a často majú väčšie hlavy. Niektoré jeho maliarske techniky pripomínajú tvorbu maliara Psiaxa, Olta alebo Andokidovho maliara.^[7]^[11]

Najznámejším jeho dielom červenofigúrový pinax (Ashmolean Museum 1879, Oxford), na ktorom je zobrazený mladík na koni v skýtskom (nie v tráckom) odeve, ozbrojený lukom. Súvisiaci nápis znie: Μιλτίαδες καλος – Miltiades kalos – „Miltiades je krásny“ (maliari váz chválili mladistvú krásu a nápismi kalos si často uctili svojich súčasných obľúbencov, dnes je týchto nápisov známych niekoľko stoviek^[1]). Na atickej keramike je to jediný výskyt mena, ktoré pravdepodobne oslavuje Miltiada, archonta v Aténach v roku 524/523 pred Kr. (atický rok začal letným slnovratom), ktorý, ako to uvádza Herodotos, podporovaný synmi Peisistrata vládol približne od roku 516 pred Kr. ako tyran v tráckom Chersonéze (polostrov Gallipoli).^[3] Striedavo bojoval s Trákmi, Peržanmi a Skýtmi, oženil sa s dcérou tráckeho kráľa a napokon pomohol perzskému kráľovi Dareiovi I. v ťažení proti Skýtom. Prečo autor Miltiada zobrazil v skýtskom odeve nie je známe. Možno nevedel rozlíšiť trácky odev od skýtskeho.^[12]

Referencie

↑ ^a ^b ^c Frank Zimmermann. Alte Geschichte neu geschrieben Band 1. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5343-608-1. S. 251.
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 234-235.
↑ ^a ^b ^c John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 81-82.
↑ ^a ^b Thomas Bertram Lonsdale Webster. Potter and Patron in Classical Athens. London : Methuen, 1972. ISBN 978-04-1675-630-2. S. 128.
↑ SEG,, Regions Attica (IG I-III) Attica SEG 14:29,d [1]
↑ ^a ^b Jahrbuch der Berliner Museen. Berlin : Gebr. Mann, 1961. S. 133.
↑ ^a ^b Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 233.
↑ John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 91.
↑ Claudio Vicentini. Storia della recitazione teatrale. Venezia : Marsilio Editori spa, 2023. ISBN 978-88-2972-118-4. S. 101.
↑ John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 86.
↑ Ranuccio Bianchi Bandinelli, Enrico Paribeni. L'Arte dell'antichità classica: Grecia. Torino : UTET, 1986. ISBN 978-88-7750-183-7. S. 82.
↑ Wolfgang Filser. Die Elite Athens auf der attischen Luxuskeramik. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2017. ISBN 978-31-1045-411-6. S. 442.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paseas (maliar)

Umelecký portál

[:251-1] Frank Zimmermann. Alte Geschichte neu geschrieben Band 1. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5343-608-1. S. 251.

[:234-235-2] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 234-235.

[:81-82-3] John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 81-82.

[:128-4] Thomas Bertram Lonsdale Webster. Potter and Patron in Classical Athens. London : Methuen, 1972. ISBN 978-04-1675-630-2. S. 128.

[:1-5] SEG,, Regions Attica (IG I-III) Attica SEG 14:29,d [1]

[:133-6] Jahrbuch der Berliner Museen. Berlin : Gebr. Mann, 1961. S. 133.

[:233-7] Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 233.

[:91-8] John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 91.

[:101-9] Claudio Vicentini. Storia della recitazione teatrale. Venezia : Marsilio Editori spa, 2023. ISBN 978-88-2972-118-4. S. 101.

[:86-10] John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 86.

[:82-11] Ranuccio Bianchi Bandinelli, Enrico Paribeni. L'Arte dell'antichità classica: Grecia. Torino : UTET, 1986. ISBN 978-88-7750-183-7. S. 82.

[:442-12] Wolfgang Filser. Die Elite Athens auf der attischen Luxuskeramik. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2017. ISBN 978-31-1045-411-6. S. 442.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]