Parumanček nevoňavý
| Parumanček nevoňavý | |
 Parumanček nevoňavý – ilustrácia. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Tripleurospermum inodorum (L.) Sch.Bip.[1][2], 1844[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Parumanček nevoňavý[3] (lat. Tripleurospermum inodorum)[2] je druh jednoročnej byliny rodu parumanček, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Prirodzene sa vyskytuje od Európy cez Kaukaz až po strednú Áziu.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Parumanček nevoňavý je prevážne ozimná, menej jednoročná alebo dvojročná bylina. Hlavný koreň je drevnatejúci, často špirálovito zhrubnutý, s početnými tenkými bočnými koreňmi. Byľ je tuhá, vzpriamená alebo vystúpavá, jednoduchá alebo v hornej polovici rozkonárená, listnatá, holá, vysoká 20 až 100 (120) cm.[3][4][5]
Listy sú jednoduché, stopkaté, čepeľ je dvakrát až trikrát perovito strihaná, prízemné listy sú v ružiciach. Byľové listy sú striedavé, sediace, čepeľ je v obryse elipsovitá až široko vajcovitá, dlhá i široká do 50 mm, holá alebo riedko chlpatá, úkrojky sú riedke, úzko čiarkovité, dlhé do 20 mm.[3][4]
Úbory sú lúčovité, mnohokveté, jednotlivé alebo viaceré v zloženom chocholíkovitom súkvetí. Zákrov je plytko miskovitý, viacradový, zákrovné listene sú nerovnako dlhé, podlhovasté až úzko trojuholníkovité, blanité, široko bledo obrúbené, holé alebo na vonkajšej strane riedko chlpaté. Lôžko úboru je pologuľovité až široko kužeľovité, nahé, vyplnené stržňom. Lúčovité kvety sú piestikovité, v počte 18 až 21, jednoradové, na vrchole plytko trojzubé, biele, dlhé 10 až 15 mm. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, zlatožlté, dlhé do 2 mm, s päťzubým korunným lemom.[3][4]
Plodmi sú holé nažky, na vnútornej strane s tromi rebrami, na vonkajšej strane priečne vráskavé, hore s dvomi oválnymi žliazkami, nízkou korunkou a s chocholcom.[3][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Parumanček nevoňavý pochádza zo severozápadnej Európy, dnes je hojný po celom kontinente až po Kaukaz, odkiaľ preniká až do strednej Ázie. V Severnej Amerike a na Novom Zélande je introdukovaný. Na celom Slovensku je hojný, najmä v panónskej oblasti a v obvode predkarpatskej flóry. Najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný na Kráľovej holi, vo výške 1 946 m n. m..[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Parumanček nevoňavý obľubuje výživné, neutrálne, humózne, piesočnaté i hlinité pôdy. Rastie na ruderálnych stanovištiach, v posledných rokoch sa veľmi expanzívne rozširuje na obrábaných plochách a stáva sa bežnou poľnou burinou. Vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách, vzácne aj podhorskom až subalpínskom vegetačnom stupni.[3][4][5][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Tanaceteen: 32 (1844)
- ↑ a b c d Tripleurospermum inodorum (L.) Sch.Bip. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-03-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 652-655.
- ↑ a b c d e Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1066-1068.
- ↑ a b Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 238-239.
- ↑ Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 141.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parumanček nevoňavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Parumanček nevoňavý
