Peter III. (alexandrijský patriarcha)
| Peter III. Mongos | ||||||||
| alexandrijský patriarcha | ||||||||
| Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| alexandrijský patriarcha | ||||||||
| 477/482 – 29. október 490 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | starogr. Πέτρος Γ΄ Μογγὸς | |||||||
| Úmrtie | 29. október 490 | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Koptská ortodoxná cirkev | |||||||
Peter III. Mongos (iné mená: Peter Mongos[1], Petros Mongos[2], starogr. Πέτρος Γ΄ Μογγὸς – Petros III. Mongos; ? – † 29. október 490)[3] bol byzantský koptský teológ, monofyzitský (miafyzitský) alexandrijský patriarcha v rokoch 477/482 – 490. Bol podporovateľom Zenónovho Henotikonu, čím stratil podporu radikálneho krídla monofyzitov. Rímskymi synodami (484, 485) bol spolu s konštantínopolským patriarchom Akakiom odsúdený. Prezývka Mongos vo voľnom preklade znamená koktavý/zachrípnutý/chrapľavý.[4][5] Údajne napísal viacero diel, ktoré sa však nezachovali.[6]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V ranom živote ako diakon vysvätený patriarchom Dioskorom[7] podporoval prenasledovanie melchitov a bol jedným z hlavných propagonistov miafyzitizmus.[6] Na Zbojníckej synode v Efeze (449) podporil svojho patriarchu a monofyzitizmus. Za patriarchátu Timothea II. Ailoura sa stal arcidiakonom.[7] Po patriarchovej smrti bol akýmsi monofyzitským biskupom vysvätený za patriarchu. Úradu sa však neujal, pretože patriarchom bol už za Ailourovho života menovaný Timotheos III. Salofakiolos. Mongos preto odišiel do ústrania, kde vytrval až do jeho smrti v roku 482. Po tom, čo sa ortodoxným patriarchom stal Ján I. Talaia, cisár Zenón, ktorému Ján pred tým sľúbil, že sa o post nebude uchádzať, podporil Monga. Výmenou za podporu Mongos uznal Zenónov zmierlivý Henotikon.[4][5]
Mongos sa v úrade snažil presadiť umiernené stanovisko. Tým si znepriatelil radikálnych prívržencov svojej náuky, ktorí požadovali verejné odsúdenie Chalcedónskeho koncilu a pápežovho dogmatického listu Tomus ad Flavianum. Situácia vyústila do schizmy v monofyzitskej cirkvi, z ktorej sa vyčlenili tzv. akefaloi - bezhlaví (pretože nemali vodcu - hlavu). Zhoršili sa aj Mongove vzťahy s chalcedónskymi kresťanmi. Jeho monofyzitská (miafyzitská) exegéza Henotikonu výrazne popudila pápeža, ktorý Monga nakoniec na synodách v Ríme nechal spolu s Henotikonom a Akakiom odsúdiť (akakiánska schizma).[4][5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SLODIČKA, Andrej. Viera a kultúra koptských a etiópskych kresťanov v historickom kontexte. Studia Aloisiana (Bratislava: Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave), roč. 1, čís. 2, s. 14. Dostupné online [cit. 2020-09-21]. ISSN 1338-0508.
- ↑ VRIES, Wilhelm de. Kristologické spory: akakiánska schizma [online]. Preklad Ján Krupa. Postoj, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online.
- ↑ Petros III. Mongos In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band 8. Pearson bis Samuel. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1999. ISBN 3-451-22008-3. S. 130. (po nemecky)
- ↑ a b c PETER MONGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1638. (po anglicky)
- ↑ a b c PETER III MONCUS, In: The Coptic Encyclopedia. Ed. Aziz S. Atiya. Vol. 6. New York : Macmillan Publishing Company, 1991. ISBN 0-02-897025-X. S. 1947 – 1948.
- ↑ a b Peter Mongus In: Catholic Encyclopedia [online]. [Cit. 2020-09-21]. Dostupné online.
- ↑ a b Peter Mongus (d. 490) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 906 – 907. (po anglicky)