Preskočiť na obsah

Peter Valušiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peter Valušiak
slovenský polárnik, cestovateľ, športovec a podnikateľ
Narodenie4. február 1967 (57 rokov)
Spišská Sobota, Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Známy vďakaexpedícia na Severný a Južný pól
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželkaLýdia Valušiak
DetiTereza Valušiaková, Lea Valušiaková

Mgr. Peter Valušiak (* 4. február 1967, Spišská Sobota) je slovenský športovec, horolezec, polárnik, cestovateľ a podnikateľ.[1] Má za sebou viac než dvadsať výprav do polárnych oblastí sveta.[2] Ako podnikateľ vybudoval značku Outdoor Guide a okrem obchodu sa venuje sprevádzaniu ľudí do polárnych oblastí.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Peter Valušiak sa narodil 4. februára 1967 v Spišskej Sobote. Jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy a prvým športom, ktorému sa vážnejšie venoval bol volejbal. Počas prázdninových pobytov u starých rodičov však čoraz viac silnel aj jeho vzťah k prírode, až sa napokon rozhodol nasledovať svojho otca a začal študovať geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vysokú školu absolvoval v roku 1992 už ako profesionálny expedičný harcovník. Po výpravách do pohorí Ťan-Šan, Altaj, Pamír, Východné Sajany, k jazeru Bajkal či na Kaukaz sa prvý raz priblížil v júli až auguste 1990 aj k polárnym oblastiam. Ruské ostrovy Zeme Františka Jozefa ho natoľko zaujali, že o pol roka sa na ne vrátil, aby ich okúsil aj v zimných podmienkach. V roku 1991 nasledovala výprava na Kamčatku a o rok neskôr viedol expedíciu do Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie, Nepálu, Sikkimu a západného Bengálska.

Expedícia na Severný pól

[upraviť | upraviť zdroj]

Po týchto skúsenostiach prišli na rad oba póly. Severný pól dosiahol najskôr v roku 1993 ako člen prvej slovenskej expedície do týchto končín a ešte aj o dva roky neskôr počas tréningovej výpravy.

Má za sebou zoskok na padáku priamo na Severný pól. V roku 1995 mali v pláne spolu s ruskými spojencami prejsť Antarktídu naprieč, bez vonkajšj pomoci. Odvážny plán zoskočiť na padákoch na miesto štartu expedície (oblasť polárnej stanice Generál Belgramo) skončil tesne pred odchodom z dôvodu byrokratických problémov. Pokúsili sa výpravu zachrániť, no pre už dosť pokročilý čas nemohli uskutočniť celý prechod, iba na Južný pól. Južný pól nakoniec dosiahol vo februári 1996 spolu s jeho dvoma ruskými kolegami Vladimírom Čukovom a Ivanom Kuželivským. Počas tejto výpravy vznikol nápad prejsť Arktídu v celej svojej šírke.

Transarktická výprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli nasledujúceho roku potom v oblasti Polárneho Uralu a Karského mora trénoval na zatiaľ svoje najvýznamnejšie podujatie – transarktickú výpravu. Osvedčenú zostavu z Antarktídy doplnil ešte ďalší Rus Valera Kochanov sa štvorici podaril v dňoch 23. februára20. júna 1998 ako prvým ľuďom v histórii autonómne prejsť, peši a na lyžiach naprieč Arktídou od brehov Ruska cez Severný pól na pobrežie Kanady.[4]

Iné výpravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tejto výprave nasledovali akcie rôzneho charakteru, či už expedície OMO cesta do praveku, alebo expedícia do Venezuely – Aivan Tepui so zlanením kanyonu El Diablo, Kanonyngova expedícia na ostrove Reunion.

V závere roka 2005 Peter Valušiak spolu s Barabášom a Čechmi Zdeňkom Hrubým, Vladimírom Nosekom a Rudolfom Švaříčkom v Antarktíde ako prví prešli od pobrežia pod najvyšší vrchol Mt. Vinson (5140 m) – vystúpili naň Hrubý, Nosek a deň po nich, 5. decembra., aj Valušiak. Výstup bol vyhodnotený Českým horolezeckým zväzom ako výstup roka. Pokus pokračovať sólovo spod Mt. Vinsonu na Južný pól musel Valušiak ukončiť pre nedostatok času. Z výpravy vznikol film Neznáma Antarktída.[5][6]

Po tejto expedícii nasledovali ďalšie pokusy o autonómny prechod Antarktídy, ktoré sa žiaľ nepodarili buď z dôvodu nedostatku financií krytí alebo pre nepredvídateľné technické poruchy (zhorel tanker so zásobami benzínu pre polárnu stanicu, takže prepravné lietadlo nemalo kde natankovať alebo sa pri štarte rozbilo čelné sklo na lietadle a podobne).

Medzitým sprevádzal ďalších dobrodruhov pri výpravách na Severný pól a živil stále myšlienku o prechode Antarktídy. Expedíciu sa mu podarilo pripraviť v roku 2010. Koncom októbra odletel z Kapského Mesta na ľadový aeroport Novolazarevskaja (Antarktída), kde sa začal jeho pokus o najdlhší prechod Antarktídy v jej histórii. Valušiak sa však pri prechode na Antarktické plato po páde do trhliny poranil a musel expedíciu pre zranenie ramena po 3 týždňoch ukončiť.

Do Antarktídy sa vrátil v novembri 2011 spolu s jeho priateľmi, s ktorými po aklimatizčnom výstupe na Antarktické plató absolvoval Last Degree expedíciu na Južný pól.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti výpravy stále podniká, dnes už aj ako sprievodca iných dobrodruhov.[7][8]

Expedície

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Do roku 1989 – expedície na Altaj, Tjan Šan, Sajany, Bajkal, Chamardaban, Kaukaz, Pamir...
  • 1990 – letná expedícia na Zem Františka Jozefa
  • 1991 – zimná expedícia na Zem Františka Jozefa
  • 1991 – expedícia Kamčatka
  • 1992 – expedícia Ázia (Irán, Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Sikkim), Viac než 6 mesiacov trvajúca expedícia naprieč týmito krajinami na autách
  • 1993 – Severný pól, tréningová, zoskok na padákoch
  • 1994 – prvá Slovenská expedícia na Severný pól
  • 1995/96 – medzinárodná expedícia na Južný pól
  • 1997 – Polárny Ural, Karské more a Severná Zem
  • 1998 – Severný pól, expedícia z Ruska cez Severný pól do Kanady – 118 dni trvajúci prvý autonómny prechod SP z Ruska do Kanady v histórii. Z expedície vznikol filmový dokument „118 dní v zajatí ľadu“, ocenený na 14-tich medzinárodných festivaloch s príslušnou tematikou.
  • 2001 – Auivan Tepui (Venezuela) – prechod Stolovej hory so zlanením a splavením kaňonu El Diablo
  • 2001 – OMO (Etiópia) – prvosplav rieky Omo za divokými kmeňmi Afriky. Z expedície vznikol dokument „Omo-cesta do praveku“.
  • 2003 – Reunion canyoningová expedícia na ostrov
  • 2005 – Mount Vinson, Južný pól – autonómny prechod Ellsworthovým pohorím s výstupom na najvyšší vrchol Antarktídy. Z expedície vznikol film „Neznáma Antarktída“.
  • 2008 – 2015 – Severný pól, Last Degree and Last Two Degree expedicie
  • 2009 – pokus o prechod Antarktídy – Zem kráľovnej Maud, (expedícia prerušená po 30 dňoch)
  • 2010 – 2011 – Južný pól, Last Degree expedícia na Južný pól. Expedícia cez Queen Moud Land. Z polárnych expedícii vznikol dokument „Polárnik“.
  • 2015 – Nepál – rieka Karnali, rafting
  • 2022 – Colorado – Národný park Veľký kaňon, rafting. Z expedície vznikol dokument „Veľký kaňon“.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Online s polárnikom Petrom Valušiakom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR). Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1336-197X.
  2. Dobyl južný pól, nie však svet biznisu. Polárnik Valušiak za sebou nechal obrovské dlhy. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-10-28. Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1336-2674.
  3. VAŠUTA, Tomáš. Obrovské dlhy a konkurz. Ako dopadlo podnikanie známeho polárnika. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2022-10-27. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  4. TÓDA, Mirek. Slovenský polárnik: Aj základňa v Arktíde je pod kontrolou ruských papalášov. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-02-15. Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1339-844X.
  5. Neznáma Antarktída [online]. csfd.sk, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  6. Polárnik [online]. panorama.sk, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  7. Kto je Peter Valušiak [online]. pavolbarabas.sk, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  8. Peter Valušiak [online]. outdoorguide.sk, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.