Petrohradské metro
Petrohradské metro (rus. Петербургский метрополитен, Peterburgskij metropoliten) tvorí systém piatich liniek (línií) podzemnej rýchlodráhy v ruskom meste Petrohrad.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé plány na výstavbu metra sa objavili v roku 1899 ako riešenie potreby odľahčiť stále preťaženejšie ulice prudko sa rozrastajúcej metropoly. Ich základným a jednotným prvkom bolo prepojenie všetkých železničných staníc spolu s Nevským prospektom, hlavnou dopravnou tepnou mesta. Všetky projekty počítali so stavbou nadzemných estakád, ktoré boli v tých časoch často používaným riešením v mnohých mestách sveta.
Na začiatku 20. storočia vzbudil veľký ohlas návrh inžiniera P. I. Balinského, ktorý na ňom pracoval niekoľko rokov a je považovaný za jeden z najvýznamnejších v dejinách metra v Petrohrade. Podľa neho malo vzniknúť šesť liniek metra, z toho dve okružné. Celková dĺžka plánovanej siete mala dosiahnuť 172 km, predpokladala sa výstavba množstva mostov a estakád. Vybudovanie tohto systému by si vyžiadalo náklady vo výške 190 miliónov rubľov. V prospech takéhoto obrovského projektu hovoril i fakt, že všetky európske veľkomestá s počtom obyvateľov nad 1 milión už v tej dobe mali vybudované mestské železničné rýchlotrate alebo metro – výnimkou boli len Moskva, Petrohrad a Konštantínopol.
V dôsledku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v r. 1917 a následného „presťahovania“ hlavného mesta z Petrohradu do Moskvy boli plány na výstavbu metra v Petrohrade pozastavené. Prioritu mala výstavba metra v Moskve. Až po otvorení prvých dvoch liniek moskovského metra (r. 1935 a 1938), sa znovuoživila myšlienka vybudovať v Petrohrade (vtedy už Leningrade) podzemnú železničnú dráhu.
Oficiálne rozhodnutie o výstavbe metra bolo prijaté v r. 1941.
Realizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Práce na výstavbe sa začali v apríli 1941, čoskoro ich však prerušila 2. svetová vojna a obliehanie Leningradu. K obnoveniu výstavby došlo 22. mája 1946. Pri výstavbe bolo treba riešiť veľké množstvo ťažkostí spojených predovšetkým s piesčitým a ílovitým podložím mesta rozprestierajúceho sa v delte rieky Nevy. Na základe geologických prieskumov bolo rozhodnuté o vybudovaní metra vo väčšej hĺbke (50 – 100 m). Na rozdiel od moskovského metra, v Petrohrade bolo metro budované v plnom rozsahu „zakrytým spôsobom“, t. j. v podzemí. To v kombinácii s geologickými vlastnosťami územia a neexistenciou stavebných technológií spôsobilo predĺženie prác na takmer 10 rokov.
Prvý úsek
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý úsek mal za úlohu spojiť hlavné dopravné uzly mesta – predovšetkým 5 železničných staníc (Moskovská, Vitebská, Baltská, Varšavská, Fínska) a taktiež veľké priemyselné závody „Avtovo“ a „Kirovskij zavod“ nachádzajúce sa na okraji mesta. Prvá linka metra bola otvorená 15. novembra 1955 v dĺžke 10,8 km. Tvorilo ju 8 staníc a spájala štyri železničné stanice v meste (okrem Fínskej) a dva najväčšie strojárske podniky s centrom mesta.
Trasa prvého úseku: Ploščaď Vosstanija (rus. Площадь Восстания)-Vladimirskaja (rus. Владимирская)-Puškinskaja (rus. Пушкинская)-Technologičeskij institut (rus. Технологический институт)-Baltijskaja (rus. Балтийская)-Stalinskaja (rus. Сталинская)-Kirovskaja (rus. Кировская)-Avtovo (rus. Автово).
Stanice sú dodnes zaradené do siete ako súčasť Kirovsko-Vyborgskej linky označenej červenou farbou.
Ďalšia výstavba
[upraviť | upraviť zdroj]K rozšíreniu prvej linky došlo už v r. 1958, kedy sa popod rieku Nevu podarilo pripojiť k metru aj poslednú železničnú stanicu (Fínsku). Postupne pribúdali aj ďalšie linky, 29. apríla 1961 druhá linka a o šesť rokov neskôr tretia, čím sa v centre mesta vytvoril prestupný trojuholník. V roku 1985 bola otvorená štvrtá linka Pravoberežnaja, čím počet prestupných staníc a celkový vplyv na dopravu v meste opäť vzrástol. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia tak Petrohradské metro tvorili štyri linky, 54 staníc na trase viac ako 94 kilometrov.
Postsovietska éra
[upraviť | upraviť zdroj]V dôsledku politických a ekonomických zmien v 90-tych rokoch 20. storočia a rozpadu ZSSR došlo k postupnému spomaleniu rozvojových plánov metra. Začiatkom roku 1992 bolo vo výstavbe nových 13 staníc. Nové úseky sa zaradili do prevádzky až v septembri 1997 a v priebehu r.1999, všetko na trase štvrtej linky. Nasledovalo ďalšie rozširovanie prvej a štvrtej linky v r.2004 a 2005.
Piata linka metra bola otvorená 20. decembra 2008. Zatiaľ posledné dve stanice boli otvorené 28. decembra 2012 na piatej linke („Meždunarodnaja“ a „Bucharestskaja“).[1] V súčasnosti (r. 2013) sú vo výstavbe tri nové stanice piatej linky s predpokladaným termínom dokončenia v roku 2018 („Prospekt Slavy“, „Dunajskaja“, „Šušary“). Okrem výstavby nových staníc prebieha aj rozsiahly projekt rekonštrukcie a revitalizácie existujúcich staníc metra.
Rozvojový plán
[upraviť | upraviť zdroj]Aktuálny plán ďalšieho rozvoja metra bol prijatý petrohradským magistrátom 23. januára 2008. Podľa neho má byť v r. 2020 v prevádzke 9 liniek metra, po r. 2020 sa plánuje aj okružná linka, ktorá by mala obchádzať na vonkajšom obvode celý Petrohrad.[2]
Stanice
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ čo stanice budované v 50. rokoch sa podobajú moskovským z čias Stalinovej vlády, výstavba z 60. a 70. rokov je strohejšia a mierne sparťanská, nakoniec začali prevažovať stanice jednoloďové. Petrohradskou špecialitou sú aj stanice, ktoré nemajú prístupné bočné lode, sú zatvorené dverami, ktoré sa otvárajú len v prípade príjazdu vlaku. Na rozdiel od iných miest bývalého ZSSR, kde bolo rozšírených v jednom čase viac typov staníc, v Petrohrade dochádzalo k pravidelnému striedaniu.
Linky
[upraviť | upraviť zdroj]Petrohradské metro dnes (r. 2013) tvorí päť liniek. Každá linka má vlastný názov, číslo a farbu. V súčasnosti sa upúšťa od slovného označenia liniek a preferuje sa číselné pomenovanie. Obyvatelia aj samotný prevádzkovateľ metra používajú pomenovanie „Linka 1“ (rus. линия 1), „Linka 2“ (rus. линия 2), „Linka 3“ (rus. линия 3), „Linka 4“ (rus. линия 4) a „Linka 5“ (rus. линия 5). Farebné rozlíšenie sa používa pri grafickom zobrazení na informačných tabuliach, schémach a mapách.
# | Názov linky | Otvorenie | Dĺžka | Počet staníc | Dĺžka jazdy |
---|---|---|---|---|---|
Kirovsko-Vyborgskaja (rus. Кировско-Выборгская) |
1955 | 29,650 km | 19 | 46 min. | |
Moskovsko-Petrogradskaja (rus. Московско-Петроградская) |
1961 | 30,100 km | 18 | 42 min. | |
Nevsko-Vasilieostrovskaja (rus. Невско-Василеостровская) |
1967 | 22,600 km | 10 | 33 min. | |
Pravoberežnaja (rus. Правобережная) |
1985 | 11,210 km | 8 | 21 min. | |
Frunzensko-Primorskaja (rus. Фрунзенско-Приморская) |
2008 | 20,040 km | 12 | 33 min. | |
Celkom | 110,34 km | 67 |
Linka 1 (červená)
[upraviť | upraviť zdroj]Základom dnešnej Linky 1 Kirovsko-Vyborgskaja (rus. Кировско-Выборгская) je najstarší úsek petrohradského metra, spájajúci severovýchodnú a juhozápadnú časť mesta. Na tejto linke začali premávať vlaky 15. novembra 1955 v dĺžke 10,8 km. K pôvodným 8 staniciam sa postupne pridávali ďalšie. Prvé predĺženie trasy o 3,4 km sa uskutočnilo 1. júna 1958 v smere od stanice „Ploščaď Vosstanija“ (stanice „Černyševskaja“ a „Ploščaď Lenina“). Dnes (r. 2013) má linka 19 staníc.
Linka 2 (modrá)
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá časť Linky 2 Moskovsko-Petrogradskaja (rus. Московско-Петроградская) bola daná do užívania 29. apríla 1961 v dĺžke 6,5 km s 5 stanicami. Spája severnú a južnú časť Petrohradu. Zatiaľ posledná stanica na tejto linke („Parnas“) bola otvorená 22. decembra 2006. V súčasnosti (r. 2013) tvorí túto linku 18 staníc.
Linka 3 (zelená)
[upraviť | upraviť zdroj]Linka 3 Nevsko-Vasilieostrovskaja (rus. Невско-Василеостровская) prechádza zo západnej časti mesta (Vasilievský ostrov) na juhovýchodnú. Prvá časť dlhá 8,2 km bola otvorená 3. novembra 1967. Ostatná stanica tejto linky („Rybackoje“) bola otvorená 28. decembra 1984. V súčasnosti (r. 2013) tvorí túto linku 10 staníc.
Linka 4 (oranžová)
[upraviť | upraviť zdroj]Linka 4 Pravoberežnaja (rus. Правобережная) spája centrum mesta s juhovýchodnými časťami Petrohradu nachádzajúcimi sa na pravom brehu rieky Neva. Prvý úsek linky bol daný do prevádzky 30. decembra 1985 v dĺžke 6,83 km. Na základe nových plánov rozvoja metra došlo v r. 2009 k skráteniu trasy štvrtej linky a jej západné stanice boli začlenené do novozniknutej piatej linky metra. Štvrtá linka tak dnes (r. 2013) končí v centre mesta (stanica „Spasskaja“). Linku dnes tvorí 8 staníc.
Linka 5 (fialová)
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ najmladšou linkou petrohradského metra je Linka 5 Frunzensko-Primorskaja (rus. Фрунзенско-Приморская), ktorá bola otvorená 20. decembra 2008 na úseku dvoch staníc. Spája severozápad Petrohradu s centrom. V marci 2009 došlo k pripojeniu ďalších staníc, ktoré dovtedy patrili do štvrtej linky. Ostatné dve stanice boli otvorené 28. decembra 2012 („Meždunarodnaja“, „Bucharestskaja“).[1] V júni 2013 piatu linku tvorilo 12 staníc. V súčasnosti (r. 2013) sú vo výstavbe tri nové stanice piatej linky, pričom majú byť dokončené v roku 2017 („Prospekt Slavy“, „Dunajskaja“, „Šušary“).
Štatistiky a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Štatistické údaje o petrohradskom metre:[3][4]
- Počet liniek: 5
- Celková dĺžka liniek: 113,6 km
- Počet staníc: 67 (7 bez eskalátorov, 60 s eskalátormi)
- Najhlbšia stanica: Admiraltejskaja (rus. Адмиралтейская) – 86 m
- Počet prestupných uzlov: 7
- Počet eskalátorov: 251
- Počet dep: 6
- Počet vozňov: 1498
- Počet zamestnancov: 14 tisíc
- Počet prepravených osôb: 2,3 mil./denne
Praktické informácie
[upraviť | upraviť zdroj]Organizácia prepravy
[upraviť | upraviť zdroj]Metro premáva od 5:45 hod. do 24:00 hod na všetkých piatich linkách. Minimálny interval medzi vlakmi v čase dopravnej špičky je 1,45 minúty v zime a 2 minúty v lete. Vlaky premávajú priemernou rýchlosťou 50 km/h.
Platba a cena cestovného
[upraviť | upraviť zdroj]V petrohradskom metre sa používajú turnikety, ktoré sú umiestnené pred eskalátormi vedúcimi na nástupištia. Pri vstupe vhodí cestujúci do turniketu kovový žetón alebo naň priloží plastovú kartu a kým nevyjde z metra (ak aj napr. prestupuje medzi linkami v prestupných staniciach), cestuje bez platenia ďalšieho cestovného.
Cena základného cestovného (= 1 kovový žetón = 1 vstup do metra) bola k 1. júnu 2013 28 rubľov. Okrem toho sú v predaji rôzne druhy zvýhodnených foriem dopravných kariet a elektronických peňaženiek fungujúcich aj v rámci petrohradskej mestskej integrovanej dopravy. Bezplatne sú prepravované deti do 7 rokov veku, lyže, detské kočiare, detské bicykle, sánky, hudobné nástroje, rybárske potreby a drobné záhradné náradie, drobné domáce zvieratá a vtáky (v klietkach a prepravkách).
Kovový žetón (rus. жетон) je tradičnou formou platby. 1 žetón umožňuje 1 vstup do metra. Žetón má podobu kovovej „mince“ s veľkosťou približne jednoeurovej mince. Na žetóne je zobrazené logo a názov metra. Žetóny sa dajú kúpiť v pokladniach, ktoré sú vo vestibuloch každej stanice. Okrem pokladní sú na väčšine staníc nainštalované automaty na žetóny prijímajúce ruské mince aj bankovky nižších nominálov.
Bezkontaktné smart-karty (rus. бесконтактные смарт-карты; БСК) sú plastové karty, ktoré si môže cestujúci zakúpiť v pokladniach alebo v predajných automatoch. Dobíjanie kreditu je takisto možné v pokladniach alebo v automatoch. Na zakúpenú bezkontaktnú kartu si cestujúci cez automat alebo v pokladni zakúpi ním zvolený jednotlivý cestovný lístok alebo inú predplatenú formu cestovných lístkov. Samotná platba prebieha priložením karty na turniket.
Nálepka na mobil je najmodernejším spôsobom platby cestovného. V petrohradskom metre sa používa od 20. novembra 2010. Cestujúci si u svojho mobilného operátora zakúpi špeciálnu nálepku s čipom, ktorú si nalepí na zadnú stranu svojho mobilného telefónu. Platba prebieha priložením telefónu na turniket. Kredit na nálepku je možné doplniť zaslaním SMS správy.[5]
Fotografovanie a videozáznam
[upraviť | upraviť zdroj]Do r. 2009 bolo prísne zakázané bez špeciálneho písomného povolenia zhotovovať v priestoroch metra (v staniciach, vestibuloch a nástupištiach) akékoľvek fotografické, filmové alebo videozáznamy. V novom prepravnom poriadku platnom od r. 2009 je dovolené cestujúcim zhotovovať v priestoroch staníc metra fotografické záznamy bez použitia blesku [6] [7] . (Zákaz zhotovovania videozáznamov odstránený nebol.)
Zvukové hlásenia
[upraviť | upraviť zdroj]Neoddeliteľnou súčasťou metra sú hlásenia vo vagónoch metra, ako aj na jednotlivých staniciach. Všetky oznamy sú ruskom jazyku a v angličtine. Petrohradské metro je aj v tejto oblasti mnohými hláseniami osobité[8].
Hlásenia staníc vo vagónoch
[upraviť | upraviť zdroj]Zvukové hlásenia petrohradského metra majú dlhú tradíciu. Stanice ohlasuje výlučne mužský hlas. Po názve stanice nasleduje (na rozdiel od ostatných miest bývalého ZSSR) informácia o nasledujúcej stanici. Až potom sa ozve výstraha „Ostorožno, dveri zakryvajutsa!“ (rus. Осторожно, двери закрываются!).
Prestupné stanice sa v Petrohrade ohlasujú nie po príchode na túto stanicu (ako napríklad v pražskom metre), ale ešte pred odchodom z predchádzajúcej stanice, teda vopred.
- „Sadovaja. Sledujuščaja stancija – Dostojevskaja. Perechod na liniju odin“ (hlásenie v stanici „Sadovaja“ o tom, že nasledujúca stanica „Dostojevskaja“ je prestupnou stanicou na linku jeden).
Na konečných staniciach sa cestujúcim okrem informácie o konečnej stanici prihovárajú aj zdvorilostným upozornením, aby si nezabudli vziať svoju batožinu.
- „Uvažajemyje passažiry! Nezabyvajte svoji vešči v vagonach elektropojezda. Pojezd pribyl na konečnuju stanciju – Prospekt Veteranov.“
Hlásenia na nástupištiach
[upraviť | upraviť zdroj]Tento druh hlásení sa v Petrohrade objavil pomerne nedávno – predovšetkým v súvislosti s obmedzovaním nadzemnej mestskej dopravy a presmerovaním väčšiny cestujúcej verejnosti do metra. Ukázalo sa nevyhnutnosťou pripomínať obrovským masám ľudí základné pravidlá pri pohybe v metre, aby sa tak urýchlilo vystupovanie a nastupovanie hlavne počas dopravnej špičky a predišlo sa kolíznym situáciám. V záujme čo najväčšej účinnosti tieto upozornenia hovorí mužský hlas. Uplatňujú sa počas najvyťaženejších hodín metra. Ide v princípe o tri skupiny hlásení.
1. inštrukcie k nástupu a výstupu z vlaku a usmernenia toku cestujúcich
- „Pri posadke prochodite v seredinu vagona. Ne zaderživajte otpravlenie pojezda.“ (pripomenutie, aby cestujúci postúpili pri nastupovaní do stredu vozňa a nezdržovali odchod vlaku).
- „Buďte vnimateľny! Dľa perechoda na stanciju Ploščaď Vosstanija i Moskovskij vokzal poľzujtes pešechodnym perechodom v centre zala.“ (apel, aby cestujúci, ktorí chcú prestúpiť na stanicu inej linky alebo vyjsť na Moskovskú stanicu, použili peší prechod v strede nástupišťa)
2. upozornenie na blížiaci sa vlak
- „Pribyvajet pojezd. Otojdite ot kraja platformy za ograničiteľnuju liniju!“ (blíži sa vlak, odstúpte od okraja nástupišťa za vyznačenú čiaru)
3. upozornenie na posledný vlak – posledný vlak ohlasujú pred jeho odjazdom zo stanice
Osobitne je potrebné vyzdvihnúť "výchovné" upozornenie, ktoré sa používa pri nástupe do vozňov metra.
- „Uvažajemyje passažiry! Ustupajte mesta invalidam, licam preklonnovo vozrasta, beremennym ženščinam i passažiram s deťmi!“ (Vážení cestujúci! Uvoľnite miesta invalidom, dôchodcom, tehotným ženám a cestujúcim s deťmi!)
Hlásenia vo vestibuloch a na eskalátoroch
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ čo hlásenia vo vozňoch a na nástupištiach hovorí mužský hlas. Všetky oficiálne hlásenia a upozornenia vo vestibuloch staníc a na eskalátoroch hovorí ženský hlas. V Petrohradskom metre veľmi pedantne pripomínajú základné pravidlá prepravy metrom. Počas jazdy na dlhých eskalátoroch znejú tieto pravidlá bez prestávky (na eskalátoroch stáť vpravo, nesadať si na stupne eskalátora, neklásť batožinu na zem, dávať pozor na batožinu a nenechávať ju bez dozoru…).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému metro v Petrohrade.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b История метрополитена [Istorija metropolitena] [online]. Petrohrad: www.metro.spb.ru, [cit. 2013-06-07]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ ФРОЛОВ АЛЕКСАНДР,МОГИЛЕВСКАЯ МАРИЯ. МЕТРОвое кольцо сомкнётся в 2020 году [online]. Rusko: fontanka.ru, 23.1.2008, [cit. 2011-03-13]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ Транспорт в России 2009. Moskva : Федеральная служба государственной статистики, 2009. ISBN 978-5-89476-279-1. S. 140 – 145. ((v ruštine))
- ↑ Oficiálna stránka Petrohradského metra (v ruštine) dostupné 07.06.2013
- ↑ ЕВСТРАТОВА, Юлия. За проезд в метро можно будет заплатить смской [online]. MR7.RU, 22.11.2010, [cit. 2011-03-14]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu. ((v ruštine))
- ↑ Правила пользования метрополитеном [Pravidlá cestovania v metre] [online]. Petrohrad: Oficiálna stránka Petrohradského metra, 28.12.2011, [cit. 2013-06-07]. Dostupné online. ((v ruštine))
- ↑ Фотографировать в метро разрешат, но без вспышки (Fotografovať v metre je možné, ale bez blesku) [online]. Petrohrad: fontanka.ru, 19.08.2009, [cit. 2011-03-14]. Dostupné online. ((v ruštine))
- ↑ [1]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka (po rusky)
- Schéma siete
- Informácie o metre na stránkach mesta
- Informácie na stránkach zameraných na metro, Urbanrail.net (po anglicky) Archivované 2008-09-06 na Wayback Machine
- Stránky obsahujúce mnoho schém, projekty na desiatky rokov dopredu i historické mapy
- Stránka o petrohradskom metre (po rusky)