Piero della Francesca
| Piero della Francesca | |
 Piero della Francesca, Madonna della Misericordia, okolo 1460, tempera na dreve, Museo Civico, Sansepolcro, detail. V postave v strede umelec spodobnil svoj autoportrét | |
| Narodenie | 1410/1420 Borgo San Sepolcro, Florentská republika |
|---|---|
| Úmrtie | 12. október 1492 Borgo San Sepolcro, Florentská republika |
| Odkazy | |
| Commons |  Piero della Francesca |
Piero della Francesca, vl. menom Piero dei Franceschi (* 1410/1420, Borgo San Sepolcro (dnes Sansepolcro) – † 12. október 1492, Borgo San Sepolcro) bol taliansky renesančný maliar, matematik a geometer, spolu so Sandrom Botticellim vrcholný predstaviteľ florentskej renesančnej maľby.
Život a tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Biografické údaje o tomto umelcovi sú pomerne skromné. Narodil sa v malom meste Borgo San Sepolcro (dnes Sansepolcro) na hraniciach Toskánska a Umbrie. Vieme, že bol prvorodeným synom obuvníckeho majstra Benedetta dei Franceschi a Romany di Perino da Monterchi. O jeho mladých rokoch a umeleckých začiatkoch je veľmi málo poznatkov. Usudzuje sa, že jeho prvým učiteľom bol sienský umelec Stefano di Giovanni, ktorý v tom čase žil v Borgo San Sepolcro.
Prvý raz sa jeho meno spomína v septembri 1439 v súvislosti s vyúčtovaním umeleckých prác na výzdobe chóru Kostola Sant'Egidio vo Florencii. Podľa účtovných záznamov tu pracoval ako pomocník Domenica Veneziana.
Medzi rokmi 1440 – 1449 pôsobil v Lorete a vo Ferrare, kde pracoval na výzdobe paláca vojvodu Borsa d'Este. V roku 1451 vytvoril v Rimini freskový portrét Sigismonda Malatestu v tunajšom chráme Tempio Malatestiano.
V roku 1452 Piera della Francesca povolali do Arezza aby tu v Bazilike San Francesco dokončil freskovú výzdobu po zosnulom maliarovi Biccim de Lorenzo. V nasledujúcich štrnástich rokoch tu umelec vytvoril svoje najväčšie dielo - freskový cyklus Legenda svätého Kríža, zdobiaci tri steny chóru baziliky. V dvanástich fragmentoch, čerpajúcich námet z kristologického učenia svätého Atanáza z Alexandrie a zbierky životopisov svätých zv. Zlatá legenda (dielo historika Iacopa da Varazze z rokov 1255 - 1266), vytvoril veľkolepý cyklus zachytávajúci historické i biblické scény. Maľby Adamova smrť, Návšteva kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna, Nájdenie a skúška pravosti Kríža, Zvestovanie, Konštantínovo videnie, Konštantínovo víťazstvo nad Maxentiom či Herakleiova bitka s perzským kráľom Husravom vyvolávajú u diváka pocit kresťanskej zbožnosti a duchovného povznesenia.
Práce na freskách v Arezze musel prerušovať kvôli častým cestám do rodného mesta, či prácam v Urbine či v Ríme, kam bol povolaný na výzdobu Apoštolského paláca za pápeža Mikuláša V. (neskôr, za Júliusa II., boli maľby odstránené). Z rímskeho pobytu sa do dnešných dní zachovalo torzo freskovej výzdoby Baziliky Santa Maria Maggiore.
Vďaka tvorbe sa stával známym a vyhľadávaným umelcom; okrem maľovania bol i verejne činný.
V roku 1469 je doložený jeho pobyt v Urbine, kde bol hosťom maliara Giovanniho Santiho, otca Raffaela. V roku 1482 sa na jeden rok usadil v Rimini.
Posledných päť rokov života prežil v rodnom meste. Trpel závažnými ochoreniami, kvôli ktorým dokonca stratil zrak. Tu i v októbri 1492 zomrel. Okrem značného majetku a umeleckých diel (dnes väčšinou roztrúsených) zanechal po sebe i literárny odkaz v podobe matematických a geometrických spisov, v ktorých sa venoval najmä optike a perspektíve na základe učenia starogréckeho matematika Euklida. Trojzväzkový traktár De prospectiva pingendi (O perspektíve pri maľovaní) pojednáva o bodoch, čiarach, plochách, zaoberá sa konštrukciou a perspektívou architektonických segmentov ale aj ľudského tela. V spise Libellus de cinque corporibus regularis (Kniha o piatich pravidelných telesách geometrie) sa zaoberal konštrukciami pravidelných telies a útvarov. Francesca bol tiež učencom zaoberajúcim sa tzv. zlatým rezom a estetickými zásadami organického delenia a členenia obrazov (v spise Divina Proporzione). Svojimi výsledkami položil tak základy renesančného chápania umenia, z ktorých neskôr čerpali Leonardo da Vinci, Albrecht Dürer, Giovanni Bellini ale i Tizian.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]I keď dielo Piera della Francesca nie je veľmi rozsiahle, svojou kvalitou sa radí k popredným súdobým prácam. Umelec divákovi predkladá ideovo i kompozične vycibrené dielo, ktoré je dodnes zdrojom hlbokých duševných zážitkov a veľkého mravného a ideového poučenia.
Madonna della Misericordia
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1445 bol bratstvom Compagnia della Misericordia poverený namaľovaním polyptychu s názvom Madonna della Misericordia (slov. Madona milosrdenstva). Vzniklo tak jedinečné dielo, jeden z najranejších príkladov talianskej výtvarnej renesancie. Dielo, v skutočnosti oltár, skladajúci sa z viacerých samostatných polí, vytvára ucelený ideový rámec. Členené je v horizontálnom i vertikálnom smere. Horizontálne sa skladá z troch rovín a spodnej predely.
Ústredným námetom polyptychu je postava svätožiarou korunovanej Panny Márie na hlavnom paneli. Kristova matka je tu znázornená v póze, kedy pod roztvoreným plášťom poskytuje ochranu tým, ktorí sa k nej utiekajú. Jednou z postáv je aj samotný maliar; nachádzame ho medzi postavami vľavo v úzadí.
Spoločnosť Márii robí skupina svätcov a anjelov, napr. vľavo sv. Šebestián, sv. Ján Krstiteľ, vpravo sv. Ján Evanjelista a sv. Bernard Sienský. Vrchol oltára tvorí scéna Ukrižovania. Predela zachytáva udalosti zo života Ježiša Krista, napr. Ježiš v Getsemanskej záhrade, Bičovanie Krista či Ukladanie do hrobu.
Legenda svätého Kríža
[upraviť | upraviť zdroj]Legenda svätého Kríža (tal. Le Storie della Vera Croce), freskový cyklus vytvorený v rokoch 1453 - 1466 v chóre Baziliky San Francesco v Arezze, je považovaný za najvýznamnejšie dielo Piera della Francesca.
Celý cyklus, poňatý ako historická epopeja, namaľovaný na dvoch protiľahlých chórových stenách a múre pri okne, je podaný v istej chronologickej následnosti. Ústredným bodom, okolo ktorého sa celý príbeh rozvíja, je Kríž (a drevo, z ktorého bol zhotovený). Začína freskou Adamova smrť scénou pod rajským stromom poznania, z ktorého výhonku má vyrásť strom Kríža. Výhonok, ktorý dostal Seth, Adamov syn, od archanjela Michala, zasadil na otcovom hrobe.
Príbeh pokračuje dvojdielnou scénou Návšteva kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna. Kráľovná v zbožnej úcte pokľakla pred lávkou vedúcou k Šalamúnovmu palácu, keď poznala, že je zhotovená z dreva určeného na ukrižovanie. Na okennej stene maľba líči ako na Šalamúnov rozkaz odnášajú drevo aby ho zakopali.
Hlavnou postavou ďalšieho sledu udalostí je prvý, na kresťanskú vieru obrátený cisár Konštantín I.. Ten poznal vo svojom videní (freska Konštantínovo videnie) moc Kríža, keď uveril, že v jeho znamení zvíťazí (Konštantínovo víťazstvo nad Maxentiom).
Príbeh pokračuje keď Konštantín požiadal svoju matku Helenu aby pátrala v Jeruzaleme po skrytom Kríži. Iba muž menom Judáš vie, kde Kríž ukryli. Freske Judášovo martýrium na okennej stene chronologicky odpovedá maľba v strednom páse ľavej steny. Zobrazuje Nájdenie a rozlíšenie pravého Kríža.
O moci Kríža sa presvedčil i cisár Hérakleios, ktorý v jeho znamení zvíťazil nad perzským kráľom Husravom II. Ideovým zavŕšením príbehu je maľba Hérakleios prináša Kríž do Jeruzalema, kedy cisár vracia vzácnu relikviu do mesta, odkiaľ vzišla.
Fresky v Bazilike San Francesco v Arezze
-
Adamova smrť -
Návšteva kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna -
Konštantínovo videnie -
Konštantínovo víťazstvo nad Maxentiom -
Judášovo martýrium -
Nájdenie a rozlíšenie pravého Kríža -
Herakleiova bitka s perzským kráľom Husravom -
Herakleios prináša Kríž do Jeruzalema
Výber z tvorby
[upraviť | upraviť zdroj]- Krst Krista, 1440 - 1445, tempera na paneli, Národná galéria, Londýn
- Portrét Sigismonda Pandolfa Malatestu, približne 1451, tempera a olej na paneli, Louvre, Paríž
- Portrét Federica da Montefeltro, 1465 - 1472, tempera na paneli, Galleria degli Uffizi, Florencia
- Madona s Dieťaťom a štyrmi svätcami, 1460 - 1470, tempera na paneli, Galleria Nazionale dell’Umbria, Perugia
- Svätý Michal, 1469, tempera na paneli, Národná galéria, Londýn
- Vzkriesenie Krista, približne 1460, freska, Museo Civico, Sansepolcro
- Madona so svätcami, anjelmi a Federicom da Montefeltro, 1472, tempera a olej na dreve, Pinacoteca di Brera, Miláno
- Madonna di Senigallia, približne 1474, olej na paneli, Galleria Nazionale delle Marche, Urbino
Galéria diel
[upraviť | upraviť zdroj]-
Bičovanie Krista, približne 1455, olej a tempera na paneli, Galleria Nazionale delle Marche, Urbino -
Portrét Battisty Sforza, manželky Federica da Montefeltro, 1465 - 1472, tempera na paneli, Galleria degli Uffizi, Florencia -
Portrét Federica da Montefeltro, 1465 - 1472, tempera na paneli, Galleria degli Uffizi, Florencia -
Svätý Hieroným, 1450, tempera na paneli, Berlínske štátne múzeá, Berlín -
Narodenie Krista, 1460 - 1475, olej na paneli, Národná galéria, Londýn -
-
-
Sigismondo Pandolfo Malatesta kľačí pred svätým Žigmundom, 1451, freska, Tempio Malatestiano, Rimini
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piero della Francesca
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- V. V. Štech, Piero della Francesca, Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha, 1962
- A. Sartoris, Piero della Francesca - Freski z Arezzo, Arkady, Warszawa, 1979
- R. C. Wirtz, Florencia, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
- M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava, 1972