Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux | |
francúzsky dramatik, spisovateľ, novinár a filozof | |
portrét (Louis-Michel van Loo) | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux |
Narodenie | 4. február 1688 |
Paríž, Francúzsko | |
Úmrtie | 2. apríl 1763 (75 rokov) |
Paríž, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Alma mater | Právnická fakulta v Paríži |
Rodičia | Nicolas Carlet |
Dielo | |
Žánre | dráma, próza, žurnalistické žánre |
Obdobie | osvietenstvo 1. pol. 18. stor. |
Témy | spoločenské vzťahy |
Debut | hra – l’Amour et la Vérité román – Les Effets surprenants de la sympathie |
Významné práce | Le Jeu de l’amour et du hasard |
Významné ocenenia | Člen Académie française[1] |
Ovplyvnil |
|
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (plné texty diel autora) |
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (multimediálne súbory na commons) | |
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (* 4. február 1688, Paríž, Francúzsko – † 2. apríl 1763, Paríž) bol francúzsky prozaik, dramatik, novinár a osvietenský moralista – filozof.
Život[2]
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine, ktorej členovia boli viackrát zvolení poslanci provincionálneho parlamentu a otec rodiny Nicolas Carlet bol advokát, neskôr zamestnaný v administratíve námorníctva. Zo strany matky, Marie Bulletovej, bol príbuzný s rodinou Bullet a Bullet de Chamblain, architektmi, ktorí postavili zámok Champs-sur-Marne a parížske mestské paláce v štýle Regentstva (1715 – 1723). Pierre Marivaux chcel ísť v stopách svojho otca a zapísal sa na právnickú fakultu v Paríži. Počas zatiaľ neukončeného štúdia písal radšej divadelné komédie a burleskný román. Literárnu kariéru začal publikovaním parodického románu v štýle burleskných epopejí 17. storočia a tiež príbehov o občanoch Paríža. Od roku 1717 bol ženatý s Colombe Bollogne, ktorá mu dala jednu dcéru, finančne ho zaistila a v roku 1723 zomrela. Po bankrote jeho banky a strate imania sa pustil do písania naplno tak, aby si zarobil na živobytie. Zároveň si dokončil vzdelanie a zamestnal sa ako advokát v mestskom parlamente Paríža. Okrem tvorby divadelných hier a prózy založil časopisy a prispieval do nich: Le spectateur français (1721), Le cabinet du philosophe (1734). V roku 1742 sa stal členom Francúzskej akadémie, kde zaujal 24. kreslo. Vydal aj esejistické dielo L’indigent philosophe (1727)[3].
Tvorba[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho tvorba pozostávala z románov a divadelných hier. Sústreďoval sa na témy čistej lásky, klamstva a podvodu. Obnovil žáner komédie nadviazaním na Molièra, neskôr svoje diela písal vlastným štýlom pozostávajúcim z delikátneho rečového prejavu, ktorý predstavuje hru zvádzania, čo získalo príslovečný názov „marivaudage”. Marivaux vyhľadával pre svoje drámy príbehy, ktoré mu umožňovali vyjadriť v nich osvietenský étos, ktorý uznával. Zaraďujú ho k moralistom prvej polovice 18. storočia. Poznal sa so súdobými filozofmi Bernardom de Fontenelle a Montesquieu a kritikom a dramatikom La Mottom.[5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Marivauxove debutové práce boli román Les Effets surprenants de la sympathie (1713) a komédia l’Amour et la Vérité (1720), v ktorých sa precvičil v štýloch pastišu a paródie. Prvé divadelné úspechy znamenali jeho komédie La Surprise de l’amour (1722), la Double Inconstance (1723) a le Jeu de l’amour et du hasard (1730). V podobnom tóne napísal sentimentálne komédie:
- La Seconde surprise de l’amour (1727)
- Les Serments indiscrets (1732)
komédie so zápletkami:
- L’Heureux stratagème (1733)
- La Méprise (1734)
komédie mravov:
- L’École des mères (1732)
- Le Petit-Maître corrigé (1734)
komédie sociálne ladené a utopické:
- L'Île des esclaves (1725)
- L’Île de la raison (1727)
komédie viacerých žánrov:
- La Mère confidente (1735)
- Les Fausses confidences (1737)
- L'Iliade travestie (1716), parodická a burleskná veršovaná poéma
Romány[6][7]
[upraviť | upraviť zdroj]- Pharsamon, ou Les nouvelles folies romanesques, napísané v 1712, vydané v 1737, román
- Les Aventures de *** ou les Effets surprenants de la sympathie (1714), román
- La Voiture embourbée (1714), krátky román
- Le Bilboquet (1714), krátky text, próza
- Le Télémaque travesti (1717), román
- La Vie de Marianne, 1731 – 1742, nedokončený
- Le Paysan parvenu, 1734 – 1735, nedokončený
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux [online]. academie-francaise.fr - dictionnaire, [cit. 2022-05-05]. Dostupné online.
- ↑ Pierre_Carlet_de_Chamblain_de_Marivaux [online]. larousse.fr/encyclopedie, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
- ↑ MARIVAUX,DE, Pierre. L'indigent philosophe ou L'homme sans souci [online]. A Paris : chez Pierre Prault , 1728, [cit. 2022-09-04]. Dostupné online.
- ↑ marivaux_pierre_de_fr_1202 [online]. Bibliotheca Alexandrina, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
- ↑ Antoine Houdar de La Motte, nazývaný La Motte-Houdar [online]. larousse.fr, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
- ↑ GUILHEMBET, Jacques. Le corps du personnage dans les romans de Marivaux [online]. [Cit. 2022-05-13]. Dostupné online. Archivované 2022-05-16 z originálu.
- ↑ D.J. CULPIN. Bilboquet - review [online]. University of Toronto Press, [cit. 2022-05-13]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Malá encyklopédia spisovateľov sveta, zostavil Ján Juríček a kol., vydavateľstvo Obzor, Bratislava, rok 1981, 2. vydanie, str. 360
Predchodca Claude François Alexandre Houtteville |
Kreslo 24 Francúzska akadémia 1742 – 1763 |
Nástupca Claude-François Lizarde de Radonvilliers |