Piesočný vrch
| Piesočný vrch | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Stará Ľubovňa, Sabinov |
| Obce | Jakubany, Tichý Potok |
| Pohorie | Levočské vrchy |
| Podcelok | Levočská vysočina |
| Povodia | Poprad, Torysa |
| Nadmorská výška | 1 155,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′09″S 20°40′12″V / 49,1693°S 20,67°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Tichého Potoka |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Piesočný vrch (1 155,3 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Levočské vrchy. Leží nad Jakubanmi, približne 13 km južne od Starej Ľubovne.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.[4] Leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Stará Ľubovňa a Sabinov a zasahuje na katastrálne územie obce Jakubany a Tichý Potok.[5] Najbližšími sídlami sú východne situovaný Tichý Potok, Poloma, Krásna Lúka a Bajerovce, severným smerom leží Šambron, Jakubany a Kolačkov, západným Ihľany a južným obec Torysky a Nižné Repaše.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Piesočný vrch leží v rázsoche, ktorá vedie z vrchu Javor (1 206 m n. m.) severovýchodným smerom na Kuliguru (1 250 m n. m.). Východne sa nachádza Chmelov (1 093 m n. m.), Čiernohuzec (1 216 m n. m.), Zámčisko (1 236 m n. m.), Kuligura a Siminy (1 287 m n. m.), severne leží Magurič (1 064 m n. m.), Repisko (1 251 m n. m.) a Šípková hora (1 149 m n. m.), západným smerom Čierna hora (1 289 m n. m.), Derežová (1 213 m n. m.) a Jankovec (1 169 m n. m.) a južným Javor (1 206 m n. m.), Škapová (1 231 m n. m.), Čistý diel (1 132 m n. m.) a Na Bielkach (1 052 m n. m.).[2] Severné a západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Jakubianky do rieky Poprad, juhovýchodné potok Škapová do Torysy. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý, miestami však riedky les[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít možno ojedinele vidieť okolité vrcholy Levočských vrchov, Ľubovniansku vrchovinu, Bachureň, Branisko, no tiež časť Vysokých Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými cestami a neznačenými chodníkmi z okolitých dolín.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 41.
- ↑ a b Levočské vrchy. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.