Preskočiť na obsah

Planckova teplota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Planckova teplota, pomenovaná podľa nemeckého fyzika Maxa Plancka, je jednotkou teploty, ktorú označujeme TP, v systéme jednotiek známom ako Planckove jednotky. Planckova teplota je kvantovomechanická horná hranica teploty. Podľa súčasných teórií nie je možné uvažovať o ničom, čoho teplota by prevyšovala Planckovu teplotu. Hocijaká subatomárna častica, ktorá by túto teplotu dosiahla by sa zrútila sama do seba. Podľa súčasnej kozmológie je to teplota vesmíru počas jeho prvého momentu (jeden Planckov čas po Veľkom tresku).

1.41679(11) × 1032 K

kde:

mP je Planckova hmotnosť

c je rýchlosť svetla vo vákuu

je redukovaná Planckova konštanta (resp. Diracova konštanta)

k je Boltzmannova konštanta

G je gravitačná konštanta

Dve číslice v zátvorkách udávajú nepresnosť v posledných dvoch platných čísliciach hodnoty.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]