Preskočiť na obsah

Pobrežník hrdzavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pobrežník hrdzavý

Pobrežník hrdzavý vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Calidris canutus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Pobrežník sivý, Tringa canutus

Mapa rozšírenia poddruhov pobrežníka hrdzavého

Hniezdiská, migračné trasy a zimoviská:

     C. c. roselaari
     C. c. rufa
     C. c. islandica
     C. c. canutus
     C. c. piersmai
     C. c. rogersi
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pobrežník hrdzavý alebo starší názov pobrežník sivý[2] (Calidris canutus) je stredne veľký vták z čeľade slukovité (Scolopacidae). Hniezdi v tundre holarktídy. Zimuje na pobrežiach morí, zalieta aj do vnútrozemia. Na Slovensku bol pozorovaný vzácne, v rokoch 1980 - 1999 5x.[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pobrežník hrdzavý patrí medzi takmer ohrozené druhy, celková populácia klesá.[1]

Pobrežník hrdzavý dorastá do veľkosti 23 – 25 cm[4][5], váži 82 – 135 g[6] a má rozpätie krídiel 47 – 54 cm[4], patrí k najväčším zástupcom rodu Calidris. Vo svadobnom šate má tehlovo červené brucho, hruď, hrdlo a hlavu a šedo strakatý chrbát, krídla, a chvost. Krátke končatiny a dlhší zašpicatený zobák má čierne. V prostom šate je celý nenápadne šedý s bielym bruchom a v porovnaní so svadobným šatom má svetlejšie končatiny a zobák. Obe pohlavia sa pritom sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci sú menej šupinato škvrnití.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežník hrdzavý hniezdi v arktických tundrách na severe Kanady, Európy a Ruska. Je známy dlhými migráciami, pri ktorých z vysoko položených hniezdíisk preletuje až do južnej Európy, západnej Afriky, Južnej Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland, každý rok tak môže zdolať vzdialenosť až 30 000 km.

Patrí medzi pomerne hojné a stabilizované druhy, na hniezdiskach patrí dokonca k najbežnejšie zastúpeným bahniakom. Populácia má približne 1,1 milióna jedincov žijúcich na ploche 100 000 – 1 000 000 km². V Česku je najpočetnejší na prieťahu od apríla do októbra (má tiež svadobný šat, je preto i pre pomerne neskúsených pozorovateľov ľahko odlíšiteľný).

Pobrežník hrdzavý je spoločenský vták, pri migráciách sa často vyskytuje v niekoľko desaťtisícových kŕdľoch. V lete sa živí hlavne hmyzom, larvami a drobnými suchozemskými bezstavovcami, v zime vyhľadáva ulitníky a kôrovce. Počas letu sa ozýva krátkym a mäkkým „uet-uet“.

Hniezdi na zemi, obvykle v tesnej blízkosti vody. Samica kladie 3 – 4 šedozelené vajcia s tmavším škvrnením do nehlbokej jamky lemovanej listami a machom. Na vajciach sedia obidvaja rodičia striedavo 20 – 25 dní. Krátko po operení sa mláďatá vydávajú na svoju prvú dlhú cestu na juh.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pobrežník hrdzavý, s. 269.
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]