Poluvsie (Rajecké Teplice)

Poluvsie
mestská časť Rajeckých Teplíc
Pohľad na Poluvsie z Tlstej hory
Pôvod názvu: Polwsy - 1688, Palosnya (Palošňa) - 1907 - 1913, z nem. Halbesdorf (pol obce) - začiatok 20.storočia
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Región	Rajecká kotlina
Časti	Dolevsie (Hradská) Horevsie
Vodné toky	Rajčianka, Stránsky potok, Poluvsiansky potok
Nadmorská výška	425 m n. m.
Súradnice	49°07′52″S 18°42′48″V
Rozloha	6,936822 km² (694 ha)
Obyvateľstvo	590 (23. január 2014)
Hustota	85,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1483.
PSČ	013 13
EČV (do r. 2022)	ZA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa miestneho úradu	Nám. SNP 1/29, 013 13 Rajecké Teplice
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	00421 41 509 90 60
Fax	00421 41 509 90 61
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Poluvsie
Webová stránka: poluvsie.estranky.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Poluvsianska skalná ihla

Jedna z posledných dreveníc v obci Poluvsie

Cesta do chatovej oblasti Medzihorská

Poluvsie (maď. Palosnya, nem. Halbesdorf) je mestská časť mesta Rajecké Teplice (do roku 1980 samostatná obec), 3 km severovýchodne od centra mesta, v okrese Žilina. Má rozlohu 693 ha. Leží na sútoku Rajčanky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka, v nadmorskej výške približne 425 m n. m. Nachádzajú sa tu 3 prírodné kultúrne pamiatky: Poluvsianska skalná ihla, Slnečné skaly a národná prírodná rezervácia Kozol. Zaujímavé sú taktiež kultúrne pamiatky ako Kostol sv. Cyrila a Metoda patriaci do dekanátu Rajec a do farnosti Rajeckých Teplíc, alebo Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie týčiaca sa nad obcou.

V minulosti cez Poluvsie prechádzala obchodná cesta, ktorá spájala Žilinskú kotlinu s okolím Nitry, dnes je to cesta I. triedy spájajúca Žilinu a Komárno. Okrem automobilovej a autobusovej dopravy cez obec prechádza aj jednokoľajové železničné spojenie medzi Žilinou a Rajcom so zástavkou v obci. Odkazom histórie obce sú rôzne archeologické nálezy z doby eneolitickej, bronzovej a železnej - halštattskej. Do 1. januára 1980 bola obec samostatná, od tohto dňa sa stáva mestskou časťou a je administratívne pripojená k mestu Rajecké Teplice, s ktorým je spojená aj stavebne ulicou Osloboditeľov.

Polohopis

Nachádza sa v Žilinskom kraji v okrese Žilina v Rajeckej kotline na súradnici 49°07′52.00″S 18°42′48.00″V. Stavebne je obec spojená s južnejšie ležiacou obcou Stránske. Medzihorská dolina, nachádajúca sa východne od obce je zarezaná medzi vrchy Kozol, Žiar a Polomu. Poluvsie sa nachádza v geomorfologických celkoch:

• Strážovské vrchy: 3 km² z katastra obce (37.6 %)
• Žilinská kotlina: 2 km² z katastra obce (33.4 %)
• Malá Fatra: 2 km² z katastra obce (29 %)

Stred obce leží v nadmorskej výške 425 m n. m. Najnižšie položené miesto v katastri je breh Rajčanky a má výšku asi 400 m n. m. a najvyšší bod je vrchol Skalky (1 308 m n. m.). Od najsevernejšieho bodu územia Poluvsia ku najjužnejšiemu to je vzdušnou čiarou 8,42 km s prevýšením viac ako 850 m n. m.

Obec hraničí s katastrami obcí:

• na severe: Lietavská Svinná-Babkov, Porúbka
• na východe: Turie
• na juhu: Stránske
• na západe: Rajecké Teplice

Rozloha

Celková rozloha obce je 7,54 km².

Rozloha obce
Plocha	Rozloha	Percentá
obytná plocha	0,02 km²	0,34%
les	2,76 km²	39,76%
ostatné	4,15 km²	59,9%
Spolu	6,93 km²	100%

Geológia

Na východe katastrálneho územia sa nachádza pohorie Malá Fatra a na západe Strážovské vrchy. Malá Fatra, ktorá je v tomto území Lúčanska Malá Fatra je súčasťouvrásovo-príkrovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Tvorí ju najmä kryštalické bridlice (rula, amfiboly, žuloruly, migmatity a iné). Strážovské vrchy sú reprezentované sivými a bielosivými zlepencami, vápencovými zlepencami, brekciami, pieskovcami a pod. Slnečné skaly a skaly, ktoré sa nachádzajú pri železničnej vlakovej zastávke, ku ktorým patrí aj chránený prírodný výtvor Poluvsianska skalná ihla sú tvorené najmä dolomitmi stredného triasu.

Vodstvo

Obec leží na sútoku Rajčanky so Stránskym potokom (pravostranný prítok). Cez obec taktiež preteká aj potok, podľa názvu obce Poluvsie - Poluvsiansky potok, ktorý je ale veľmi krátky a málo intenzívny, hlavne v letných obdobiach a obdobiach sucha. Kedysi sa potok využíval ako stoka, ale po zavedení kanalizácie sa čistota vody v ňom zlepšila. Pramení v území nazývaným Lúžok, ktoré sa nachádza nad obecným družstvom. Hlavný prameň sa nachádza vo výške 475 m n. m.. Väčšia časť jeho toku preteká podzemnými šachtami. Je pravostranný prítok Stránskeho potoka, čiže je tok V. rádu.

Katastrálnym územím Poluvsia preteká aj Medzihorský potok a Kamenný potok. Kamenný potok pramení v Kamennej dolinke medzi Polomcom a Kozlom a na území Poluvsia sa z prava vlieva do Medzihorského potoka, ten sa neskôr vlieva do Rajčanky.

Podnebie, počasie a klimatické pomery

Na podnebie a klimatické pomery obce a celej Žilinskej kotliny priamo vplývajú jestvujúce podmienky nadmorskej výšky. Toto územie, ako konečné územie celého Slovenska, má všetky základné znaky kontinentálneho (vnútrozemského) podnebia. Poluvsie leží v pásme, kde nastávajú v priebehu roka pomerne pravidelné a náhle výkyvy teplôt a výmeny poveternostných podmienok.

Podnebie Teplickej kotliny (Rajecké Teplice a okolie) je priaznivé, ročný priemer teploty je asi 7,5°C, pričom najteplejší mesiac júl má priemernú teplotu 16,7°C. Veľmi priaznivé sú najmä jarné a jesenné mesiace, keď najmenej prší a teplota cez deň dosahuje 15 – 18°C. Ovzdušie je bez prachu, ovládané západnými a severozápadnými vetrami.

Pomerne výdatné zrážky a mierna teplota umožnili vznik bohatej vegetácií.

Rastlinstvo

Charakteristickým stromom dediny je oddávna lipa. V zmiešaných lesoch katastra Poluvsie prevládajú ihličnany – hlavne smrek a borovica, z listnatých je to predovšetkým buk a javor, v okolí Medzihorského a na časti Poluvsianskeho potoka je to jelša a vŕba. V Podžiarí sa vyskytuje vzácna a chránená rosička okrúhlolistá. Na Slnečných skalách rastie chránený poniklec a prvosienka holá, ktorá sa vyskytuje aj v národnej prírodnej rezervácií Kozol spolu s ďalšími chránenými druhmi.

Živočístvo

V celom chotári žije jelenia, srnčia a diviačia zver, v lesoch sa vyskytuje chránený medveď hnedý a rys ostrovid, ďalej tu žije divá mačka, líška, zmija, jašterica a iné. V Medzihorskej doline môžeme nájsť chráneného orla skalného, sokola myšiaka, potom rôzne druhy ďatľov (najčastejší ďateľ veľký), v obci drozda skalného, pinku, veľa druhov sýkoriek a ďalšie. Z motýľov okáče, jasoň parmský a pod.

Symboly obce

Erb

Po administratívnom pričlenení obce pod správu mesta Rajecké Teplice sa znak obce stotožnil so znakom tohto mesta. V erbe sa nachádza zlaté slnko so šestnástimi výhonkami lúčov, osem z nich striedavo je zvlnených. Pod slnkom sa nachádzajú dva biele pásy, ktoré charakterizujú vlnky vôd. Tento erb bol mestom Rajecké Teplice prijatý 22. marca 1989.

Symboly mesta Rajecké Teplice a teda aj Poluvsia sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou R-2/1991. Symboly mesta sú zverejnené aj v knižnom vydaní Heraldického registra SR.

Pečať

V listinách obce z roku 1783 sa objavila obecná pečať s náboženským symbolom. Má priemer okolo 23x27 mm. Na jej vyobrazení je žehnajúci sa pravdepodobne sv. Mikuláš, a v ľavej ruke drží biskupskú berlu. Nad týmto svätcom je oblúkový nápis „Polvszie“.

Dejiny

Územie, kde vznikla osada Poluvsie je spomínané v súvislosti s kolonizáciou Rajeckej doliny panstvom Lietavského hradu, približne v 14. storočí. Prvé listinné doloženie o obci Poluvsie je z roku 1483. Ďalší vývoj obce úzko súvisí s hradom Strečno, keďže práve na tomto hrade sa uskutočnil v tomto roku súpis majetkov celého územia hradu. Do panstva tohto hradu patrila obec Poluvsie aj v rokoch 1508-1520. Neskôr, v roku 1543, obec pravdepodobne patrila Kostkovcom, ktorí vlastnili Lietavský hrad. V tom čase pozostávala z deviatich rodín. Tri rodiny sa zaujímali o železospracujúci priemysel a jedna rodina bola richtárska.

Obec sa dlho po tomto zázname nespomína, až v roku 1601, keď znova patrila pod hradné strečnianske panstvo. V tomto roku sa panstvo rozpadlo na dve územia a tak kvôli polohe obci sa hrad Strečno o obec prestal zaujímať. Obec sa v tomto roku dostala pod správu rodu Esterháziovcov.

V roku 1688 boli podľa urbára dvaja richtári obce zvaní „dediční polrichtári“.

Významnú úlohu v rozvoji a osvete obce zohral poluvsiansky rodák Pavol Kianička, ktorý sa narodil v roku 1840. Študoval v Žiline, Trnave, Nitre a ako kandidát – bohoslovec v Ostrihome. V Ostrihome nedokoncil bohosl. štúdium, pretože ho prepustili ako pansláva a buriča. Napokon sa vrátil ku svojim rodičom. Popri pomoci rodičom sa zapájal do verejnej a politickej činnosti. Stal sa poslancom krajského snemu, kde vystupoval a obhajoval záujmy a práva Slovákov. Ako študovaný človek na tie časy bol velkým prínosom pre obec. Bol 20 rokov richtárom. Ako richtár bol spoločne so správcom farnosti Jánom Rojičkom iniciátorom výstavby školy. V roku 1903 bola škola dokončená a na jeseň sa začalo s vyučovaním asi 70 žiakov.

Názov

Názov „Pol wsy“ je doposiaľ prvý nájdený názov obce. Je z roku 1483 a je písaný v prvej zmienke o obci. Údajne mal názov „Pol wsy“ znamenať, že dedina bola okolo roku 1688 (od kedy sa zachoval urbár) rozdelená na dve časti, tj. dve polrichtárstva. Na začiatku 20. storočia, okolo rokov 1907-1913 je obec menovaná maďarskym jazykom ako „Palosnya“, čo v preklade so slovenčiny znamená „Palošňa“. Tento maďarský názov taktiež skrýva delenie obce. V doslovnom preklade znamená niečo ako obec „preťatá palošom“. Názov obce je ale veľmi iný, ako taktiež maďarský názov Poluvsia, ale v okrese Prievidza - „Erdöret“. Tento názov ale znamená v doslovnom preklade ako „obec v poluvží“.

V nemčine sa taktiež vyskytol názov obce a to okolo roku 1925. Názvom „Halbesdorf“ sa taktiež jedná o prepolovaní obce.

Obyvateľstvo

V mestskej časti a bývalej obci žije 590 obyvateľov. Prevažne takmer všetci obyvatelia sú slovenskej národnosti. Počet obyvateľov cudzích národností je veľmi nízky. Po náboženskej stránke žijú v obci najmä príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. Z 590 je ich približne 540. Ostatní sa pravdepodobne hlásia k inej forme kresťanstva alebo k ateizmu.

Známi rodáci

• Jozef Gabčík (* 1912 – † 1942) – protifašistický bojovník, absolvoval výcvik pre plnenie špeciálnych operácií, boja zblízka a špionáže. V Prahe spoločne s Janom Kubišom vykonali 27. mája 1942 atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha.

Stavby

Pamiatky

Poluvsianska skalná ihla

Pri železničnej zastávke, priamo vedľa cesty I/64 aj železničnej trate Žilina – Rajec sa nachádza 15-metrový chránený prírodný výtvor, skalná ihla, prírodná pamiatka Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy. Bola využívaná na horolezecký výcvik ale ten časom zatrhli pre zvetrávanie a pre pukliny, ktoré sa objavili v strednej a hornej časti ihly. Ihla je aj vedecky veľmi významná, keďže v jej okolí môžeme nájsť bohatý výskyt takzvanej kalcifilnej flóry (vápenomilné rastliny). Okolo prírodnej pamiatky vedie náučný chodník spájajúci Rajecké Teplice a obec Porúbku. Iné podobné skalné útvary nájdeme v blízkom okolí niekoľko, napríklad Zbýňovský budzogáň alebo Hričovská skalná ihla. Dnes môžeme význam ihly vidieť predovšetkým na rekreačnej a estetickej úrovni.

Kostol sv. Cyrila a Metoda

Keďže na začiatku 20. storočia potrebovala Slovenská časť republiky vzdelaných ľudí, aj napriek tlaku z Maďarska sa podarilo postaviť v roku 1903 rímskokatolícku ľudovú školu. Vyučovalo sa v nej až do sedemdesiatych rokoch. V máji roku 1992 sa po dlhých rokoch chátrania budovy začalo s výstavbou, resp. rekonštrukciou základov školy na kostol. Kostol spolu s chórom a sakristiou bol posvätený 10. júna 1993 nitrianskym sídelným biskupom Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. Nad oltárom sa nachádzajú sochy patrónov sv. Cyrila a Metoda od majstra Hudáka z Rajeckých Teplíc a figurálne kresby ich spoločníkov podľa návrhu pátra Prokopa SVD z Trenčína. Vo veži s dvojkrížom sa nachádzajú tri zvony. Zvon o priemere 80 cm je najväčśí zvon v obci. Je z roku 1994 a je zasvätený svätému Gorazdovi. Najstarší zvon z roku 1922 má priemer 36 cm. Kostol sv. Cyrila a Metoda je filiálny kostol farnosti Rajecké Teplice, ktorá vznikla 1. júla 2003 a patrí do dekanátu Rajec (ostatné farnosti patriace do tohto dekanátu: Fačkov, Rajecká Lesná, Rajec, Konská, Lietava, Višňové a Rosina). Od 14. februára 2008 patrí do novozriadenej Žilinskej diecézy. Duchovným správcom kostola a zároveň farnosti je Martin Čerňanský, kaplánom je Ľubomír Bollo. Kostolníčkou je už viac ako 20 rokov pani Agnesa Biela, pred ňou to bol pán František Brodňan, ktorý bol tvorcom myšlienky, aby sa zo starej školy spravil kostol.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Keďže obec nemala kostol až do roku 1992, tak občania dediny postavili v roku 1820 nad obcou drevenú zvonicu. Tá sa ale opotrebovaním postupne ničila a v roku 1936 ju prerobili na kamennú. Stavba s plošným obsahom cez 3 m² bola nízka a prikrytá plechom. V roku 1976 zvonicu zbúrali a namiesto nej postavili murovanú zvonicu s dvojkrížom na plechovej streche, vo vnútri s kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie. Kaplnka stojí dodnes. Je vysoká asi 15 metrov. Každoročne 15. septembra na Sedembolestnú Pannu Máriu sa tu slúžieva svätá omša. Na východnej strane kaplnky sa nachádza pamätná tabuľa z postavenia kaplnky:

„

BOHU NA SLÁVU, SEDEMBOLESTNEJ NA ČESŤ, SEBE NA SPÁSU POSTAVILI OBČANIA POLUVSIA V R. 1976

“

Interiér kaplnky tvorí menší stolík, ktorý je počas omší využívaný ako oltár, na ňom sa nachádza drevený kríž. Nad krížom sa nachádza obraz Sedembolestnej Panny Márie, ktorá pod krížom drží v náručí Ježiša Krista. Obaja majú pohľad upretý na tŕňovú korunu pod nimi. Po ľavej strane nájdeme sochu Božského srdca Ježišovho, na prvej je to sv. Terezka Ježiškova. Po obvode vnútri kaplnky sú uložené stoličky, ktoré sa využívajú taktiež počas omše.

• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
• 
  Kaplnka
• 
  Pamätná tabuľa stavby kaplnky
• 
  Interiér kaplnky

Kaplnka nad Poluvsím

Kaplnka nad Poluvsím

„Kaplnka na širokej“ bola postavená v roku 1934, čo sa dá zistiť aj podľa krajných rohov kaplnky, kde je tento rok zapísaný. Dal ju postaviť p. Tomáš Krajný. Je to malá kaplnka s veľkosťou 1,5m x 1,5m oplotená asi na výšku metrovým plotom. Vo vnútri sa nachádza obraz Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Dodnes kaplnka slúži ako zástavka pútnikov, ktorí chodia na púť do Višnového. Pôvodne pri kaplnke vľavo stála lipa, ale keď v roku 2011 udrel do nej blesk bola vyrezaná a následne nasadená nová, ktorá ju má nahradiť. Z pravej strany lipa stále stojí. V bezprostrednej blízkosti pri kaplnke je uložená Geocaching skrýša, ktorú chodia navštevovať najmä turisti s pobytom v kúpeľoch SPA Aphrodite v Rajeckých Tepliciach.

Pamätník Jozefa Gabčíka

Pamätník Jozefa Gabčíka v Poluvsí

Pamätník s bustou Jozefa Gabčíka stojí po pravej ruke v smere zo Žiliny do Rajca. Je umiestnený v lesíku, kúsok za Poluvsianskou skalnou ihlou, v miernom svahu oproti jeho rodnému domu. Kameň bol dovezený z kameňolomu v Dubnej Skale. Široké schodisko k buste má sedem schodov, symbolicky podľa počtu vojakov, ktorí zahynuli v krypte pravoslávneho chrámu Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe. Podľa autora sochy Petra Repku je oproti ostatným bustám výnimočná, pretože sa Gabčík usmieva priamo na svoje rodisko. Na celý objekt pamätníka vypísalo mesto Rajecké Teplice finančnú zbierku a hodnota diela presiahla cenu 12 500 €.

Socha bola odhalená dňa 11. októbra 2014 primátorom mesta Rajecké Teplice RNDr. Petrom Dobešom, autorom sochy Mgr. Petrom Repkom, poslancom MsZ v Rajeckých Tepliciach a manažérom projektu Petrom Fajbíkom a Ing. Miroslavom Bellanom občianskym aktivistom a manažérom projektu. Na slávnosti a pietnej spomienke sa zúčastnili podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov plukovník vo výslužbe Juraj Drotár, veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka plukovník Ľubomír Šebo, podpredseda poslaneckej snemovne Českej republiky Peter Gazdík, poslanci MsZ Rajecké Teplice, starosta obce Stránske Jaroslav Mitaš, akademický sochár Štefan Pelikán, autor pamätníka Jozefa Gabčíka v Žiline, príbuzní Jozefa Gabčíka, vojaci 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny, Klub vojenských výsadkárov SR zo Žiliny, členovia bratislavského Klubu vojenskej histórie v dobových uniformách britského Kráľovského letectva – Royal Air Force, obyvatelia Poluvsia a Rajeckých Teplíc, historici a ďalší hostia.

Železničná zastávka Poluvsie

Nachádza sa hneď pri železničnom priecestí. Je to budova krémovej farby s hnedou strechou, ktorá pokračuje na miesto prístrešku, kde občania čakajú na vlak.

Kultúrny dom

Kultúrny dom Poluvsie leží v polovici obce, hneď oproti kostolu. Je to dvojposchodová budova s veľkou sálou vo vnútri. Časť budovy je garáž hasičskej zbrojnice, kde parkuje miestne hasičské auto, o ktoré sa stará zbor, ktorý ma v obci už dlhšie svoju tradíciu. Ďalšiu časť budovy navštevujú deti materskej škôlky Rajecké Teplice, ktoré tu majú jednu alokovanú triedu. V dvore kultúrneho domu nájdeme betónové ihrisko a parkovisko z jednej strany, z opačnej strany spoza budovy sa nachádza lavičkové posedenie a detské hojdačky a preliezky.

Kultúra

Každoročne na sviatok svätých Cyrila a Metoda sa konajú slávnosti. Miesto konania je betónové ihrisko pred kultúrnym domov.

Školstvo

Po tom, ako sa prestalo učiť v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v rímskokatolíckej ľudovej škole, ktorá stála na mieste dnešného Kostola sv. Cyrila a Metoda viacerí študenti z obce dochádzajú do škôl do blízkych Rajeckých Teplíc.

V obci sa nachádza alokovaná trieda materskej škôlky z Rajeckých Teplíc, ktorá sídli v budove Kultúrneho domu. Trieda sa nazýva Žlté slniečko a v školskom roku 2014/2015 ju navštevovalo 17 detí, z toho 12 chlapcov a 5 dievčat.

Doprava

Železničná doprava

Poluvsie má jednokoľajové železničné spojenie osobnými vlakmi s mestom Žilina a mestom Rajec, pretože sa tu nachádza jedna zo železničných zastávok medzi týmito mestami. Zastávka je od žilinskej hlavnej železničnej stanice vzdialená približne 14 km a od Rajeckej okolo 7 km. Trať je územím postavená po násype s najväčšou výškou 5 m. Prvý vlak prešiel územím 10. októbra 1899, na trati zabezpečoval dopravu vlakov rušeň triedy XII KBŽ (Budapest, 1899, v. č. 1411), ktorému KBŽ pridelila inventárne číslo 530. ČSD ho neskôr označili ako 310.510. Na začiatku obce v smere zo Žiliny sa nachádza na železničnej trati jednokoľajný oceľový most, ktorý mostí pretekajúcu Rajčanku. Stojí 15,6 km od Žilinskej stanice.

Cestná doprava

Cez obec vedie cesta I. triedy zo Žiliny do Prievidze, ktorá ma celkovú dĺžku 203,371 km, čiže katastrom Poluvsia prechádza 0,69% cesty (cca. 1,4 km). Občania obce môžu využívať mimo vlakov aj autobusovú dopravu, zaisťovanú SAD Žilina so 4 zastávkami v obci. Z toho dve zastávky na nachádzajú na hlavnej ceste. Jedna na rázcestí a druhá pri železničnej stanici v blízkosti Poluvsianskej skalnej ihly. Ostatné 2 sa nachádzajú v hornej časti Poluvsia pri otočni (zastávka: „Rajecké Teplice, Poluvsie, Katrena“) a pri odbočke do Stránskeho (zastávka: „Rajecké Teplice, Poluvsie, č.d.47“).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poluvsie (Rajecké Teplice)