Popolavec dlholistý moravský
| Popolavec dlholistý moravský | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Tephroseris longifolia subsp. moravica Holub[3][1], 1979[3][1] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Popolavec dlholistý moravský[1] (lat. Tephroseris longifolia subsp. moravica)[1] je poddruh trvácej byliny rodu popolavec, z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa oblasti v strednej Európe od Karpát po Balkán.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Popolavec dlholistý moravský je trváca bylina. Byľ je priama, jednoduchá, iba v zloženom súkvetí rozkonárená, pozdĺžne ryhovaná, vysoká 20 až 90 cm, zelená alebo najmä v hornej čast červenofialová. Celá rastlina je v mladosti riedko pavučinato vlnatá, neskôr lysavejúca.[1]
Prízemné listy (vytvárajú zdanlivú ružicu) a dolné byľové listy sú stopkaté, stopka je krídlatá, spravidla dlhšia ako čepeľ. Čepeľ je kopijovitá alebo elipsovitá, na báze klinovitá, na okraji plytko a riedko zubatá, dlhá 50 až 150 mm, široká 10 až 50 mm. Stredné a horné listy sú s krídlatou stopkou zbiehavé až poloobjímavé, smerom nahor sa zmenšujú do čiarkovitých listeňov.[1]
Súkvetie tvorí 3 až 18 žltých lúčovitých úborov s priemerom 24 až 40 mm. Jazykovité kvety sú žlté, vždy vyvinuté, v počte okolo 20. Semenník (neskôr aj nažky) sú takmer vždy holé, iba výnimočne riedko páperisté. Zákrov je dlhý do 12 mm, zákrovných listeňov je 20 až 21, sú zelené alebo na vrchole fialovočervené.[1]
Plodmi sú svetlohnedé valcovité nažky, dlhé 3 až 4 mm. Lúče chocholca sú nanajvýš dvakrát dlhšie ako nažka.[1]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Popolavec dlholistý moravský je stredoeurópsky taxón s výskytom v Západných Karpatoch, západnej časti Panónie a na Balkáne. Na Slovensku sa vyskytuje vzácne v Bielych Karpatoch, Strážovských vrchoch, Tribeči, Vtáčniku a v minulosti aj v Pohronskom Inovci. Najvyššie zaznamenaný výskyt pochádza z Veľkého Inovca, vo výške okolo 800 m n. m.[1]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Popolavec dlholistý moravský rastie na hlbších stredne vlhkých pôdach s dostatkom humusu na krovinatých stráňach a v lesných lemoch od pahorkatín po podhorský vegetačný stupeň. Produkuje až do 2 000 nažiek na jednu rastlinu, s klíčivosťou 30 až 60 % v prvom roku. Počet kvitnúcich jedincov však nepriaznivo ovplyvňuje najmä nedostatok zrážok v prechádzajúcej sezóne. Kvitne od mája do júna. U nás je považovaný za ohrozený taxón a je chránený zákonom.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 118-121.
- ↑ a b Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 77.
- ↑ a b Preslia 54:284. 1979
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Popolavec dlholistý moravský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Popolavec dlholistý moravský na stránke botany.cz