Popolavec
Popolavec | |
Popolavec kučeravý (Tephroseris crispa) - stonka s rozkvitnutými úbormi. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Tephroseris Rchb.[1][2], 1841[1][2] | |
Synonymá | |
Zoznam
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Popolavec[3] (lat. Tephroseris)[2] je rod rastlín ktorý zastupuje trváce byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je rod súčasťou tribusu Senecioneae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae). Rozšírený je v miernom pásme Eurázie a Severnej Ameriky.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rod popolavec zastupuje trváce byliny rastúce jednotlivo alebo v riedkych trsoch. Podzemok je viachlavý, rozkonárený, tmavý s tenkými niťovitými koreňmi. Byľ je priama alebo krátko vystúpavá, jednoduchá, niekedy v hornej časti rozkonárená, pozdĺžne ryhovaná, holá alebo chlpatá, vysoká 20 až 90 cm.[3]
Listy sú striedavé, jednoduché, bez prílistkov. Čepeľ je holá, riedko až husto chlpatá alebo pavučinato vlnatá. Prízemné listy sú stopkaté, často zblížené do riedkych zdanlivých ružíc, stredné a horné listy sú sediace.[3]
Zložené súkvetia tvoria vrcholíkový chocholík až zdanlivý okolík. Úbory sú buď terčovité alebo oveľa častejšie lúčovité. Lôžko úboru je ploché, bez plievok. Jazykovité kvety v úbore sú samičie, rúrkovité kvety sú obojpohlavné. Zákrov je jednoradový, zákrovné listene sú v dolnej časti zrastené, v hornej časti rozdelené na jednotlivé úzke, končisté zuby.[3]
Plodmi sú valcovité alebo vretenovité nažky, na povrchu sú rebrovité, holé alebo chlpaté, s chocholcom. Chocholec je chlpový, jeho lúče sú pernaté, rovnako dlhé alebo kratšie ako nažky.[3]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rod popolavec je rozšírený v miernom pásme Eurázie a Severnej Ameriky. V Európe sa vyskytuje okolo 10 až 15 druhov, s rôzne veľkým areálom. Niektoré sú viazané iba na oblasť Álp, Karpát a balkánskych pohorí.[3]
Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V prirodzenom prostredí z rodu popolavec na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto druhy a poddruhy:[3][4][5][6][7]
- popolavec celistvolistý (Tephroseris integrifolia, syn. Senecio integrifolius)
- popolavec celistvolistý hlavatý (Tephroseris integrifolia subsp. capitata, syn. Senecio capitatus)
- popolavec celistvolistý oranžový (Tephroseris integrifolia subsp. aurantiaca, syn. Senecio aurantiacus)
- popolavec celistvolistý pravý (Tephroseris integrifolia subsp. integrifolia)
- popolavec dlholistý (Tephroseris longifolia)
- popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica)
- popolavec kučeravý (Tephroseris crispa)
- popolavec sírovožltý (Tephroseris papposa, syn. Senecio papposus)
- popolavec slatinný (Tephroseris palustris)
Pre morfologickú podobnosť boli v minulosti druhy rodu Tephroseris niektorými autormi zaraďované do rodu Senecio – starček.[3]
Zoznam druhov
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci rodu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné druhy a krížence:[2]
- Tephroseris adenolepis C.Jeffrey & Y.L.Chen
- Tephroseris × arctisibirica (Jurtzev & Korobkov) Czerep.
- Tephroseris balbisiana (DC.) Holub
- Tephroseris cladobotrys Griseb. & Schenk
- Tephroseris crassifolia Griseb. & Schenk
- Tephroseris crispa (Jacq.) Rchb.
- Tephroseris flammea (DC.) Holub
- Tephroseris frigida (Richardson) Holub
- Tephroseris furusei (Kitam.) B.Nord.
- Tephroseris gurensis Barkalov
- Tephroseris helenitis (L.) B.Nord.
- Tephroseris hieraciiformis (Kom.) Barkalov
- Tephroseris integrifolia (L.) Holub
- Tephroseris jacutica (Schischk.) Holub
- Tephroseris kawakamii (Makino) Holub
- Tephroseris kirilowii (Turcz. ex DC.) Holub
- Tephroseris kjellmanii (A.E.Porsild) Holub
- Tephroseris koreana (Kom.) B.Nord. & Pelser
- Tephroseris lindstroemii (Ostenf.) Á.Löve & D.Löve
- Tephroseris longifolia (Jacq.) Griseb. & Schenk
- Tephroseris newcombei (Greene) B.Nord. & Pelser
- Tephroseris ochotensis Barkalov
- Tephroseris palustris (L.) Schrenk ex Rchb.
- Tephroseris papposa (Rchb.) Schur
- Tephroseris phaeantha (Nakai) C.Jeffrey & Y.L.Chen
- Tephroseris pierotii (Miq.) Holub
- Tephroseris porphyrantha (Schischk.) Holub
- Tephroseris praticola (Schischk. & Serg.) Holub
- Tephroseris pricei (N.D.Simpson) Holub
- Tephroseris pseudoaurantiaca (Kom.) Czerep.
- Tephroseris pseudosonchus (Vaniot) C.Jeffrey & Y.L.Chen
- Tephroseris pyroglossa (Kar. & Kir.) Holub
- Tephroseris rufa (Hand.-Mazz.) B.Nord.
- Tephroseris schistosa (Kharkev.) Barkalov
- Tephroseris sichotensis (Kom.) Holub
- Tephroseris stolonifera (Cufod.) Holub
- Tephroseris subdentata (Bunge) Holub
- Tephroseris subfrigida (Kom.) Holub
- Tephroseris subscaposa (Kom.) Czerep.
- Tephroseris sukaczevii (Schischk.) Holub
- Tephroseris taitoensis (Hayata) Holub
- Tephroseris takedana (Kitam.) Holub
- Tephroseris turczaninovii (DC.) Holub
- Tephroseris veresczaginii (Schischk. & Serg.) Holub
- Tephroseris yukonensis (A.E.Porsild) Holub
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Deut. Bot. Herb.-Buch: 87 (1841)
- ↑ a b c d Tephroseris (Rchb.) Rchb. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 96-97.
- ↑ Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 146-147.
- ↑ Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 146-147.
- ↑ Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 77.
- ↑ Ohrozené rastliny Tatier. Ed. Milan Zajac, Mario Duchoň. 1. vyd. Bratislava : SLOVART, 2022. 568 s. ISBN 978-80-556-5302-0. S. 536-539.