Preskočiť na obsah

Portál:Astronómia/Novinky (2007)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

2007

[upraviť zdroj]

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

1/2007

[upraviť zdroj]
  • 30. január: Explóziou na štartovacej rampe sa skončil pokus o vypustenie družice NSS-8 pomocou nosnej rakety Zenit-3SL z plávajúcej plošiny SeaLaunch. Po niekoľkých odkladoch sa štart uskutočnil o 23:22 UTC. (SpaceFlight Now)
  • 10. január: Americkí a švajčiarski astronómovia objavili trojitý kvazar, čo je v dejinách astronómie vôbec prvý objav tohto druhu a vo vesmíre značne ojedinelý jav. Oznámila to európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli European South Observatory (ESO). (Space.com)
  • 8. január: NASA sa definitívne rozhodla pre budúce kozmické misie, najmä pre návrat na Mesiac, používať metrický systém. (NASA)
  • 8. január: Českí astronómovia objavili vzplanutie hviezdy v súhvezdí Perzeus. Hviezda označená ako GK Per takto vybuchuje približne raz za tri roky, ale presný okamih sa nedá predpovedať. Súčasné vzplanutie nastalo o tri štvrte roku skôr než vedci očakávali. (Vesmir.sk)

2/2007

[upraviť zdroj]
  • 28. február: Sonda New Horizons preletela rýchlosťou 21 km/s vo vzdialenosti 2,3 milóna km od Jupitera. K Plutu bude pokračovať rýchlosťou o 4 km/s vyššou. Space.com
  • 19. február: Stupeň Breeze-M ruskej rakety Proton, ktorý 28. februára 2006 zlyhal pri vynesení družice Arabsat 4A neočakávane explodoval a rozpadol sa na viac ako 1000 úlomkov väčších ako 10 cm. Väčšina úlomkov síce zhorí v atmosfére Zeme, ale vzhľadom na relatívne okú obežnú dráhu to môže trvať desaťročia. Space.com
  • 7. február: Čína sa rozhodla na ostrove Hainan v Juhočínskom mori vybudovať svoj štvrtý kozmodróm. Wenčchanské kozmické stredisko bude mať okrem odpaľovacích rámp aj tematický kozmický vedecký park, závod na montáž rakiet a riadiace stredisko kozmických letov. Space.com
  • 2. február: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 16:28 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na prechodovú obežnú dráhu ku geostacionárnej vyniesla navigačnú družicu Beidou 1D, ktorá doplní trojicu družíc rovnakého typu a neskôr nahradí najstaršiu z nich. (Xinhuanet.com)

3/2007

[upraviť zdroj]
  • 28. marec: Slnečné žiarenie môže významne urýchľovať rotáciu planétok. Vyplýva to zo záverov štúdie medzinárodného tímu vedcov, ktorí k nemu dospeli na základe pozorovania dvoch planétok. Jedna bola široká 1 500 metrov, druhá 144 metrov. SITA/AP
  • 21. marec: Z kozmodrómu Kwajalein o 1:10 UTC na svoj druhý pokusný let odštartovala súkromná nosná raketa Falcon 1 spoločnosti SpaceX. Raketa však pre chybu na druhom stupni nedosiahla naplánovanú obežnú dráhu a zhorela v atmosfére. Space.com
  • 15. marec: Nový modul pre ISS ISS bol pomenovaný Harmony (v preklade harmónia). Toto meno bolo výsledkom súťaže školákov, ktorú vyhlásila americká NASA. Space.com
  • 15. marec: Európska sonda Mars Express objavila na južnom póle planéty Mars obrovské pole vodného ľadu, ktorý keby sa roztopil, tak by pokryl celý povrch vrstvou hrubou asi 9 m. Space.com
  • 13. marec: Kozmická sonda Cassini odfotografovala na Saturnovom ľadovom mesiaci Titane veľké moria naplnené pravdepodobne tekutým plynom. Tmavé plochy sa objavili na snímke mapujúcej Titanov severný pól a podľa vedcou skúmajúcich snímky, ide o plochu veľkosti niekoľkých morí na Zemi. Space.com
  • 9. marec: Zo štartovacej rampy na kozmodróme Cape Canaveral Air Force Station o 3:10 UTC odštartovala nosná raketa Atlas 5 a na obežnú dráhu vyniesla šesť vojenských družíc na dve rôzne nízke obežné dráhy. Najzaujímaveším nákladom bola dvojica družíc v rámci programu Orbital Express, ktoré majú slúžiť na overenie možnosti opráv satelitov na obežnej dráhe. Space.com

4/2007

[upraviť zdroj]
  • 25. apríl: Raketa Pegasus XL, vypustená z lietadla L-1011 o 20:26 UTC, vyniesla na oběžnú dráhu družicu AIM. Lietadlo štartovalo zo základne Vandenberg v Kalifornii o 19:28 UTC, odhodenie nosnej rakety s družicou sa uskutočnilo nad Tichým oceánom vo výške zhruba 12 000 m, západne od pobrežia Kalifornie. Spaceflight Now
  • 23. apríl: Z indického kozmodrómu Sriharikota o 10:00 UTC odštartovala nosná raketa PSLV a na obežnú dráhu vyniesla taliansku astronomickú družicu AGILE a technologickú družicu AAM. India sa tak zaradila medzi krajiny poskytujúce komerčné štarty družíc. Space.com
  • 17. apríl: Z kozmodrómu Bajkonur o 6:46 UTC odštartovala nosná raketa Dnepr-1, ktorá na polárnu dráhu vyniesla 7 väčších a množstvo malých družíc. Spaceflight Now
  • 13. apríl: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 20:11 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na kruhovú obežnú dráhu vyniesla navigačnú družicu Beidou-M1, ktorá je prvou z plánovaného čínskeho navigačného systému Compass. (Xinhuanet.com)
  • 11. apríl: Z čínskeho kozmodrómu Taiyuan o 3:27 UTC odštartovala nosná raketa CZ-2C a na kruhovú heliosynchrónnu obežnú dráhu vyniesla družicu HY-1B, ktorá je určená na oceánografický prieskum. (Xinhuanet.com)
  • 4. apríl: Vďaka súčinnosti silných vetrov a zmenám v odrážaní slnečného svetla (albeda) by globálne otepľovanie mohlo otepliť planétu Mars až štvornásobne rýchlejšie ako Zem. Space.com

5/2007

[upraviť zdroj]
  • 28. máj: Astronómovia objavili ďalších 28 extrasolárnych planét a zvýšili ich počet na 236. Objavené planéty sa vyskytujú pri rôznych typoch hviezd, od najmenších až po obrov. (Space.com)
  • 7. máj: Supernova SN 2006gy, ktorú 18. septembra 2006 objavil doktorand Texaskej univerzity Robert Quimby v galaxii NGC 1260 uvoľnila päťkrát viac energie ako doteraz najsilnejšia a stokrát viac ako typická supernova. Space.com
  • 4. máj: Vedci z Cornellovej univerzity pod vedením Jeana-Luca Margota doložili novými radarovými pozorovaniami zo Zeme, že časť kovového jadra Merkúra je roztopená, čo vysvetľuje jej dosiaľ záhadné magnetické pole, zaregistrované sondou Mariner 10 pred 30 rokmi. Science

6/2007

[upraviť zdroj]
  • 27. jún: Röntgenové observatórium Chandra zachytilo výtrysk röntgenového žiarenia z neutrónovej hviezdy, ktorá je súčasťou binárneho hviezdneho systému. Tento objav môže astronómom pomôcť objasniť ako vznikajú v neutrónových hviezdach a čiernych dierach takéto mohutné výtrysky energie. ScienceDaily.com
  • 27. jún: Pomocou satelitu Swift tím Stefana Immlera z NASA zachytil dve supernovy v rozpätí iba 16 dní v galaxii vzdialenej 380 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Herkules. Tak rýchlo po sebe v jednej galaxii ešte supernovy nikdy neboli pozorované. Priemerne v každej galaxii vybuchne jedna za 25-100 rokov. ScienceDaily.com
  • 7. jún: Astronómovia z Kanadsko-francúzsko-havajského observatória oznámili objav dosiaľ najvzdialenejšej čiernej diery. Objekt v súhvezdí Rýb je vzdialený 13 miliárd svetelných rokov. Space.com
  • 5. jún: Röntgenové observatórium Chandra zaznamenalo extrémny výtrysk energie v kope galaxií 3C438 ekvivalentný výbuchu 1 miliardy Sĺnk. Ide o pravdepodobne najväčšie uvoľnenie energie aké bolo doteraz zaznamenané. Space.com

7/2007

[upraviť zdroj]
  • 5. júl: Sonda Cassini po prvýkrát ponúkla detailné zábery Saturnovho mesiaca Hyperion vrátane detailov kráterov podobných pohárom, v ktorých sa zistil výskyt uhľovodíkov, čo naznačuje hojnejší výskyt základných zlúčenín potrebných pre život v našej slnečnej sústave. ScienceDaily

8/2007

[upraviť zdroj]
  • 6. august: Astronómovia z kalifornského observatória na Mt. Palomar v spolupráci s astronómami z Kanárskych ostrovov objavili dosiaľ najväčšiu extrasolárnu planétu s názvom TrES-4, ktorá má 1,7 väčší priemer ako Jupiter a takmer výlučne sa skladá z vodíka. (Space.com)

9/2007

[upraviť zdroj]
  • 18. september: Nové merania potvrdili, že južný pól planéty Neptún má oveľa vyššiu teplotu (okolo 10°C) ako zvyšok planéty (-200°C). Vedci si to vysvetľujú pôsobením slnečného žiarenia počas extrémne dlhého leta (40 rokov) na južnej pologuli planéty. Space.com
  • 12. september: Podľa Norberta Schörghofera z Astrobiologického inštitútu Havajskej univerzity mohlo byť príčinou výskytu vodného ľadu pod povrchom na rôznych miestach Marsu kolísanie rotácie planéty Mars, ktoré prinieslo až 40 ľadových dôb počas posledných 5 miliónov rokov. Space.com
  • 12. september: Astronómovia objavili planétu, ktorá prežila rozpínanie svojej materskej hviezdy. Planéta pri hviezde V 391 Pegasi s relatívne blízkou obežnou dráhou nezanikla počas premeny hviezdy na červeného obra. Space.com
  • 6. september: Astronómovia pomocou Hubblovho a Spitzerovho teleskopu objavili deväť najmenších a najkompaktnejších galaxií z tých, ktoré boli doteraz pozorované. Galaxie sú 100 až 1000 krát menšie ako Galaxia. Space.com

10/2007

[upraviť zdroj]
  • 17. október: Astronómovia objavili objekt, ktorý by podľa teoretických prepočtov nemal existovať. Objekt pod označením M 33 X-7 v souhvezdí Trojuholník je dosiaľ najväčšou známou zrútenou hviezdou. Takto vzniknutá čierna diera má hmotnosť šestnácťkrát väčšiu ako Slnko, s čím teória "čiernych hviezd" nepočíta. Space.com

11/2007

[upraviť zdroj]
  • 17. november: Kamenné terestrické planéty, možno podobné Zemi, Marsu či Venuši, pravdepodobne vznikajú, alebo sa v nedávnej dobe už sformovali okolo hviezdy v otvorenej hviezdokope M 45 Plejády v súhvezdí Býka. Dôsledkom sú obrovské kolízie planét alebo planetárnych zárodkov. Vyplýva to z pozorovaní pomocou ďalekohľadu Gemini na Havajských ostrovoch a kozmického observatória Spitzer. Astro.cz
  • 15. november: Donedávna slabo viditeľná kométa s označením 17P/Holmes počas posledných niekoľkých týždňov narástla do takých rozmerov, že svojou veľkosťou prekonala aj Slnko. Astronómovia z observatória na Havaji, ktorí objav oznámili, predpovedajú jej ďalšie zväčšovanie. Space.com

12/2007

[upraviť zdroj]
  • 10. december: Podľa najnovších údajov vesmírnej sondy Voyager 2 nemá slnečná sústava predpokladaný guľový tvar, ale na jednej strane má preliačinu, ktorá je, podľa amerických astronómov, spôsobená medzihviezdnym magnetickým poľom vesmíru. Space.com
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Astronómia/Novinky_(2007)&oldid=5849998“