Portál:Astronómia/Novinky (2010)

Astronomický portál

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

Tento rok

12/2010

V tomto období neboli na astronomickom portáli pridávané novinky.

11/2010

V tomto období neboli na astronomickom portáli pridávané novinky.

10/2010

V tomto období neboli na astronomickom portáli pridávané novinky.

9/2010

V tomto období neboli na astronomickom portáli pridávané novinky.

8/2010

25. august: Bol objavený dosiaľ najpočetnejší extrasolárny planetárny systém. Tvorí ho hviezda HD 10180 a jej minimálne päť, možno aj viac planét. Planéty boli objavené počas niekoľkoročných citlivých pozorovaní spektrografu HARPS, ktorý je súčasťou observatória ESO v Chille. Všetky planéty s hmotnosťou približne ako Neptún obiehajú okolo svojej hviezdy bližšie než Mars okolo Slnka.apod

23. august: Podľa analýzy meteoritu nájdeného v Maroku je vek slnečnej sústavy o 1,9 milióna rokov vyšší, než sa doteraz predpokladalo. Rozbory izotopov olova v meteorite udávajú vek 4,45682 miliárd rokov. Ide teda o najstarší skúmaný meteorit.spaceprobes.kosmo.cz

SN 1987A v decembri 2006 cez HST

4. august: Astronómovia získali prvýkrát trojrozmerný pohľad na pozostatky po supernove SN 1987A. Nové pozorovania prostredníctvom prístroja SINFONI a ďalekohľadu ESO/VLT ukázali, že výbuch supernovy bol v niektorých smeroch mohutnejší a materiál sa šíril rýchlejšie. To viedlo ku vzniku pozorovaného nepravidelného tvaru. Pozorovania súhlasia s počítačovými modelmi, podľa ktorých pri výbuchu supernovy dochádza k veľkorozmerným nestabilitám.astrovm.cz

3. august: Za pomoci Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu sa zistilo, že veľmi rýchla hviezda HE 0437-5439 unikla z jadra našej Galaxie. HE 0437-5439 sa pohybuje rýchlosťou až 2,5 milióna km/h. V súčasnosti sa táto hviezda nachádza zhruba 200 000 ly od jadra, vysoko nad galaktickým diskom.astro.cz

7/2010

21. júl: Astronómovia objavili majhmotnejšiu známu hviezdu. Má 300 hmotností Slnka a je dvakrát hmotnejšia, než udáva doterajší limit hmotnosti hviezd. Hviezda s označením R136a1 uvoľňuje až 10 miliónkrát viac energie než Slnko a je súčasťou Veľkého Magellanovho mračna. Bola objavená prostredníctvom ďalekohľadov VLT.astrovm.cz

11. júl: Nastalo úplné zatmenie Slnka, z nášho územia nepozorovateľné.

10. júl: Sonda Rosetta preletela okolo asteroidu 21 Lutetia. Prelet sa uskutočnil vo vzdialenosti 3 162 km. Rosetta kvôli stretnutiu zmobilizovala rozsiahlu sadu vedeckých prístrojov.spaceprobes.kosmo.cz

9. júl: Na základe pozorovaní teleskopom ESO/VLT a kozmickým observatóriom Chandra (NASA) astronómovia odhalili doteraz najmohutnejšiu dvojicu výtryskov vyvrhovaných hviezdnou čiernou dierou. Tento objekt nachádzajúci sa na okraji špirálovej galaxie NGC 7793 sa preto niekedy popisuje ako mikrokvazar. Bubliny horúceho plynu, ktorý rozfukuje, majú v priemere až 1000 ly.astrovm.cz

6/2010

27. jún: Kozmická sonda Deep Impact urobila gravitačný manéver okolo Zeme, ktorý ju urýchlil na dráhu ku kométe 103P/Hartley 2. So svojim novým cieľom (druhým po kométe Tempel 1) sa stretne pod novým označením Epoxi v novembri 2010. Jej pomenovanie je odvodené z jej dvoch výskumných úloh: Extrasolar Planet Observation and Characterization (EPOCh) a Deep Impact Extended Investigations (DIXI).astrovm.cz

17. jún: Podľa novej teórie, ktorú vypracovali astronómovia pod vedením vedcov zo Southwest Research Institute sa mohli niektoré kométy utvoriť na obežnej dráhe oných hviezd, ako je Slnko. Zachytenie týchto telies Slnkom sa mohlo odohrať v čase, kedy bolo Slnko ešte členom svojej rodnej hviezdokopy (pretože hviezdy vznikajú v skupinách) pomerne blízko susedných hviezd. Tento nový pohľad na vznik Oortovho mraku komét vznikol potom, čo podrobnejší prieskum ukázal, že Oortov oblak utvorený len ako pozostatok protoplanetárneho disku by mal byť oveľa redší. Podľa Hala Levisona až 90 % komét Oortovho mraku môže mať pôvod mimo slnečnej sústavy.astrovm.cz

13. jún: Pristátie návratového puzdra japonskej sondy Hayabusa. Modul dosadol na Zem vo večerných hodinách v Austrálii. Posádka vrtuľníku ho objavila na predpokladanom mieste. Nasledujúceho dňa bola schránka vyzdvihnutá.spaceprobes.kosmo.cz

5/2010

25. máj: Astronómovia z University of California Santa Barbara identifikovali zákrytovú premennú hviezdu tvorenú dvojicou bielych trpaslíkov. Unikátnosť objavu zvyšuje aj to, že jeden z dvoch trpaslíkov patrí medzi vzácnych héliových trpaslíkov. Dvojica sa obehne za interval 5,64 hodiny, počas ktorého dôjde k trojminútovému zákrytu jedného trpaslíka druhým.astro.cz

21. máj: Štart japonskej sondy Akatsuki (Planet-C) z kozmodrómu Tanegashima. Sonda je určená na výskum Venuše z výstrednej eliptickej obežnej dráhy okolo planéty, na ktorú bude navedená. Spolu s touto sondou bola vypustená aj solárna plachetnica Ikaros.space.40

12. máj: Astronóm Josh Emery objavil pomocou ďalekohľadu observatória na Mauna Kea vodný ľad s prímesou organických látok na planétke 24 Themis. 24 Themis obieha v hlavnom pásme kde by mal byť jeho povrch príliš zahrievaný na to, aby sa na ňom mohol vyskytovať ľad. Jeho pôvod je preto nejasný. Uvažuje sa, že Themis a podobné planétky sa postupne vyparujú a len najväčšie z nich vydržia milióny rokov.spaceprobes.kosmo.cz

4/2010

26. apríl: Kamera HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) sondy MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) zaznamenala prinajmenšom tri ďalšie lavíny na Marse, presnejšie oblaky prachu, ktoré vznikli ako následok týchto lavín. Na základe nových pozorovaní ako aj pozorovaní predchádzajúcich lavín sa zistilo, že tieto zosuvy námrazy nastávajú na severnej pologuli Marsu pravdepodobne každú jar.astrovm.cz

14. apríl: Na základe pozorovaní observatória ESO (European Southern Observatory) objavili exoplanéty, ktoré obiehajú materskú hviezdu v protismere jej rotácie. Tento unikátny objav je úplne v protiklade s teóriou formovania planét v protoplanetárnom disku, podľa ktorej musia planéty a menšie telesá planetárnych sústav primárne obiehať svoju hviezdu v smere totožnom so smerom jej rotácie. V slnečnej sústave sa všetky planéty riadia týmto pravidlom a prvé objavené exoplanéty so známou dráhou tiež toto pravidlo dodržiavali. Astronómovia však v súčasnosti poznajú už šesť exoplanét, ktoré obiehajú materskú hviezdu v opačnom smere. Ako jediné možné vysvetlenie so zachovaním pôvodnej teórie formovania planét sa javí neskoršie otočenie zmyslu obehu dráh planét do protismeru.spaceprobes.kosmo.cz

14. apríl: Islandská sopka Eyjafjallajökull explodovala druhýkrát za tento rok. Hoci explózia nebola príliš silná, roztopila veľkú časť ľadovca, ktorý spôsobil vznik malých sklovitých častíc v láve a tie sú unášané spolu so sopečným popolom v atmosfére.apod

3/2010

18. marec: Na základe pozorovaní najmä Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu astronómovia objavili dvojicu extrémne starých kvazarov. Každý z nich obsahuje supermasívnu čiernu dieru, ktorej hmotnosť je viac než stomiliónovkrát väčšia než hmotnosť Slnka. Kvazary neobsahujú nijaký prach, čo sa predpokladá u prvých vesmírnych objektoch. Z toho vyplýva, že ide o najstaršie známe kvazary vôbec.astrovm.cz

17. marec: Astronómovia objavili dvojhviezdu s najkratšou známou obežnou dobou. Zložky binárneho systému HM Cancri, obe bieli trpaslíci, sa navzájom obehnú len za 5,4 minúty, čo je zároveň perióda premennosti sústavy. Táto perióda bola známa už od roku 1999, ale až nedávno za použitia Keckovho teleskopu určovaním radiálnych rýchlostí sa dokázalo, že ide o skutočnú periódu obehu zložiek okolo seba.astro.cz

3. marec: Sonda Mars Express preletela vo výške 67 km nad povrchom mesiaca Fobos. Presné sledovanie dráhy sondy pomohlo spresniť údaj o hmotnosti mesiaca.space.40

2. marec: Prístroj Mini-SAR na palube sondy Chandrayaan-1 objavil v okolí mesačného pólu ľad vo viac ako 40 malých kráteroch. Zásoba vody v tejto oblasti sa odhaduje až na 600 miliónov ton. Tieto výsledky sú v súlade s ďalšími výskumami, napríklad s meraniami prístroja Moon Mineralogy Mapper, ktorý objavil v blízkosti pólov molekuly vody a tiež so spektrometrom na palube dopadovej sondy LCROSS. spaceprobes.kosmo.cz

2/2010

28. február: Nad územím Slovenska bol zaregistrovaný prelet bolidu. Pozorovali ho ľudia z Košíc, Rožňavy, zo Sniny, z Prešova, z Banskej Bystrice a z Plzne. Podľa pozorovania z Plzne mal záblesk jasnosť asi -9 magnitúd a bol zelenej farby.meteory.sk

19. február: Astronómovia objavili zatiaľ najmladšiu exoplanétu. Má vek len 35 miliónov rokov a nachádza sa vo vzdialenosti 83 ly od Zeme a patrí medzi tzv. horúce Jupitery.astrovm.cz

Solar Dynamics Observatory

11. február: štart družice Solar Dynamics Observatory (SDO) s nosnou raketou Atlas 5. SDO je určená na výskum Slnka po obdobie päť rokov. Pohybuje sa po geosynchrónnej dráhe, ktorá jej umožňuje zaujať stabilnú polohu nad americkým kontinentom.space.40

1/2010

29. január: Nastala opozícia planéty Mars a tým najlepšie podmienky pre jeho pozorovateľov. Mars sa v čase opozície nachádzal v súhvezdí Rak, kde je viditeľný ako jasný oranžový bod vo vzdialenosti 99 miliónov km od Zeme.apod

26. január: po šiestich rokoch práce na Marse ukončilo vozidlo Spirit svoj pohyb po povrchu planéty. Príčinou je jeho zapadnutie do sypkého materiálu, z ktorého sa snažil vyslobodiť len pomocou piatich koliesok, pretože šieste je už dlhšiu dobu nefunkčné. Riadiace stredisko napokon pokusy o vyslobodenie ukončilo. Spirit však pokračuje vo svojej vedeckej činnosti aj zo stacionárnej pozície.spaceprobes.kosmo.cz

13. január: Ďalekohľad VLT zaznamenal prvé spektrum exoplanéty v histórii astronómie. Planéta je plynný obor obiehajúci hviezdu HR 8799. Spekturm sa podarilo získať vďaka výnimočným schopnostiam adaptívnej optiky ďalekohľadov a prístroja NACO. Podľa Wolfganga Brandnera, autora práce, vlastnosti pozorovaného spektra nesúhlasia s teoretickým modelom.astrovm.cz

3. január: Kométa patriaca pravdepodobne do Kreutzovej skupiny sa vyparila pri svojom priblížení k Slnku. Deštrukciu sledovala kamera LASCO C2 slnečnej sondy SOHO.astro.cz