Portál:Byzantská ríša/Vybraný článok 2024 12
Efrém Sýrsky (* okolo 306, Nisibis – † 9. jún 373, Edessa) bol sýrsky básnik (hymnograf), teológ a učiteľ cirkvi (mariánsky doktor), autor početných dogmatických a exegetických spisov. Býva označovaný za najväčšieho zo sýrskych cirkevných otcov a prvého veľkého sýrskeho básnika. Podľa niektorých názorov najväčší teologický patristický básnik či najväčší básnik sýrskej literatúry vôbec. Ako reprezentant aramejsko-mezopotámskeho archaického kresťanstva nezaťaženého gréckymi vplyvmi postavil biblicko-semitskú tradíciu a jej symboly do protikladu kresťanstva ovplyvneného gréckou filozofiou. Jeho dielo bolo preložené do mnohých jazykov a výrazne ovplyvnilo východnú a byzantskú literatúru (napr. Romana Melóda). Jeho výroky sú taktiež súčasťou zbierok apofthegmata tón hagión paterón a Filokalia. Viacerými kresťanskými cirkvami je uctievaný ako svätý. Benedikt XV. ho v roku 1920 prehlásil za učiteľa cirkvi. Niektoré jeho hymny prešli do liturgie západnej i východnej cirkvi.