Portál:Byzantská ríša/Vybraný obrázok/Archív 2021
Vzhľad
január 2021
foto: Carole Raddato Konštantínopolské hradby cisára Theodosia II. v dnešnom Istanbule, presnejšie obnovená Charisiova alebo Adrianopolská brána (Edirnekapı).
Cez túto bránu do mesta vstúpil osmanský sultán Mehmed II. po tom, čo v roku 1453 dobyl Konštantínopol. |
február 2021
Byzantská cirkevnoprávna zbierka kánonov s komentárom antiochijského patriarchu Teodora IV. Balsama a právnika Ióanna Zónara, 13. storočie, dnes British Library, Londýn, Ms. 22746, f 001r
|
marec 2021
Svätý Theodóros Stratélates, byzantská kamea, sardonyx, 14. storočie, dnes Walters Art Museum, Baltimore, Maryland, USA
|
apríl 2021
Vražda byzantského cisára Romana III. v kúpeľoch, iluminácia, 12. storočie, rukopis Skyllitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid
Vraždu Romana III. v kúpeľoch opisuje dobový historik Michaél Psellos. O príčine cisárovej smrti sa však dodnes vedú spory. Cisárovo zdravie totiž dlhodobo upadalo, čo mohlo byť dôsledkom dlhodobého príjmu malých dávok jedu, ktoré mu mala podsúvať cisárovná Zóé a eunuch Ióannes Orfanotrofos. |
máj 2021
Biely anjel, freska, cca 1235, Monastier Mileševa, Srbsko
Freska zobrazuje anjela Pána, ktorý sa objavuje pri prázdnom Kristovom hrobe a oznamuje jeho vzkriesenie. Je súčasťou jedného väčšieho diela Myronosiči pri Kristovom hrobe. Obrázok Bieleho anjela z Mileševy bol ako správa poslaný v prvom signáli satelitného vysielania z Európy do Ameriky a neskôr bol odoslaný aj do vesmíru v snahe komunikovať s mimozemskými formami života. |
jún 2021
foto: Douglas Sladen Dalmatika Karola Veľkého, hodvábne patriarchálne sakkos, pol. 14. storočia, zrejme z Konštantínopola; dnes Museo del Tesoro della Basilica di San Pietro, Vatikán
Modrý kus hodvábu je bohato zdobený zlatom. Zobrazuje cyklus s náboženskou tematikou. Spojenie s Karolom Veľkým je iba legendou. |
júl 2021
Littera Florentina, rukopis justiniánskych Digest, pergamenový kódex, 7. alebo 6. storočie, dnes Laurentiánska knižnica, Florencia
Vzácny rukopis bol od 12. storočia uchovávaný v talianskej Pise, od 15. storočia vo Florencii, odkiaľ pochádza jej názov. |
august 2021
foto: George E. Koronaios |
september 2021
foto: Dr. K. Čelný pohľad na byzantský hrad (a akropolu) Angelokastro na ostrove Korfu.
V pozadí sa nachádza Iónske more. Vystavaný bol zrejme za vlády Komnénovcov a plnil významnú obrannú funkciu proti západným nepriateľom Byzancie. V neskoršom období patril Benátkam bojujúcim proti Osmanskej ríši. |
október 2021
Svätoštefanská koruna, korunovačný klenot uhorských kráľov, dnes Országház, Budapešť
Skladá sa z dvoch nesúrodých častí, pričom jej čelenkovú časť tvorí tzv. corona graeca. Táto „grécka koruna“ bola vytvorená z viacerých, pôvodne byzantských, šperkov. Na korune sa v dôsledku toho okrem kresťanských motívov nachádza aj postava byzantského cisára Michala VIII. Duku. |
november 2021
foto: Vladimer Shioshvili Gruzínski králi a kráľovné, freska, 12. storočie, Monastier Gelati, Gruzínsko
Gruzínsko bolo dlhé obdobie pod variabilnou nadvládou Byzancie. Úplne vpravo sa nachádza podobizeň Dávida IV. Budovateľa, posledného gruzínskeho panovníka užívajúceho byzantské čestné tituly. Ich zrieknutím sa zbavil formálnej nadvlády Byzancie, ktorej moc nad Malou Áziou bola v 12. storočí v úpadku. |
december 2021
foto: Dick Osseman Interiér parekklésia (kaplnky) Chrámu Pammakaristos (dnešná mešita Fethiye Camii), Istanbul. Pohľad do kupoly s výjavom Krista Pantokratora
Parekklésion obsahuje početné mozaiky z palaiológovského obdobia. |