Portál:História/Odporúčané články/2009
2009
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
Rímsky nápis na hradnej skale v meste Trenčín je jednou z prvých pamiatok na osídlenie územia a okolia dnešného slovenského mesta. Jeho slovenský preklad znie:
„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“
Nápis bol vytesaný do skaly nad osadou Laugaricio, ktorú vedci lokalizovali na území dnešného Trenčína. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 po Kr. Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. Túto pamiatku je možné vidieť z terasy hotela Tatra pod hradným bralom.
Prvá svetová vojna bol ozbrojený konflikt trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor rakúsko-uhorsko-ruský o sféru vplyvu na Balkáne.
Habsburgovci bol rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Habsburský rod patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe. O jeho význame svedčí fakt, že členovia rodu dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na francúzsky a portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám) aby sa napokon stali cisármi Rakúskeho cisárstva.
Berlínska blokáda, počas ktorej boli západné sektory Berlína zásobované zo vzduchu takzvaným leteckým mostom, patrí k najzávažnejším konfrontáciám Studenej vojny.
Berlín sa po skončení 2. svetovej vojny stal symbolom víťazstva Spojencov. No už po krátkom čase sa krehká aliancia, ktorá vznikla ako obrana pred nacizmom v najhorších časoch vojny, začala v dôsledku vnútorných rozporov rúcať. Berlín rozdelený na 4 okupačné zóny medzi Spojené kráľovstvo, Francúzsko, USA a ZSSR však ešte stále predstavoval jednotu bývalej protihitlerovskej koalície. V roku 1947 sa Berlín zmenil na vysunutú oblasť, v ktorej sa prelínal západný kapitalistický systém s východným socialistickým.
Vietnamská republika (neformálne označovaná ako Južný Vietnam) bol štát nachádzajúci sa medzi rokmi 1954 - 1975 na území dnešnej Vietnamskej socialistickej republiky, južne od 17. rovnobežky. Krajina s rozlohou 173 809 km2 bola dejiskom väčšiny pozemných bojov vietnamskej vojny.
Hlavným mestom krajiny bol Saigon. Krajina bola pôvodne Francúzskou kolóniou Kočinčína, ktorá zaberala južnú tretinu Vietnamu. Po skončení druhej svetovej vojny, Francúzi obnovili svoje koloniálne panstvo v krajine a v júni 1946 ju vyhlásili za republiku. Po súhlase pôvodného panovníka Bảo Đạia, ktorý sa stal hlavou štátu v roku 1949 krajina zmenila názov na Vietnamský štát. Bảo Đạiova vláda bola oficiálne uznaná v roku 1950. V tej istej dobe sa začala americká pomoc krajine, ktorá postupne nahrádzala francúzsku. Komunistické hnutie, ktoré viedol Ho Či Min v tej dobe získalo vo vojne kontrolu nad severnou časťou krajiny. Po mierovej dohode s Francúzskom v Ženeve v roku 1954 bola ustanovaná v Hanoji komunistická vláda. Podľa týchto dohôd bol vietnamský štát spojený s Annamom - strednou časťou dnešného Vietnamu. Bảo Đại, ktorý nejavil záujem o riadenie štátu bol v roku 1955 zbavený funkcií a vznikla Vietnamská republika, na ktorej čele stál Ngô Đình Diệm. Diệm bol odstránený a zavraždený pri vojenskom puči v roku 1963. Po čom nasledovalo obdobie nestability. V roku 1967 sa vlády ujal bývalý generál Nguyễn Văn Thiệu, ktorý viedol krajinu až do roku 1975, kedy ju obsadili severovietnamské komunistické vojská.
Jana I. Navarrská (* 14. január 1271, Bar-sur-Aube - † 4. apríl 1305, Vincennes), grófka zo Champagne a navarrská kráľovná (1274 – 1305), francúzska kráľovná (1285 - 1305).
Jej rodičmi boli gróf Henrich III. zo Champagne a Brie, neskorší kráľ Henrich I. Navarrský a Blanka z Artois. Po smrti kráľa v roku 1274 došlo v Navarrsku k vnútorným nepokojom, takže Jana a jej matka sa zverili pod ochranu svojho príbuzného francúzskeho kráľa Filipa III.. Ten vpochodoval aj so svojim vojskom do Navarrska a obnovil poriadok. Janu ďalej vychovávali v Paríži spolu s Filipovými synmi.
Dňa 16. augusta 1284 zosobášil Filip Janu so svojim synom Filipom Pekným. Týmto Francúzsko získalo všetky dedičné územia Navarrska a Champagne. Po smrti Filipa III. bola spolu s manželom v Remeši korunovaná.
Napriek tomu, že ich manželstvo bolo dohodnuté ako protislužba za vojenský zásah Francúzska, zdalo sa byť šťastné. Jana sprevádzala svojho manžela na cestách po kráľovstve, ale nemala naňho temer žiaden politický vplyv. Namiesto toho sa intenzívne zaoberala správou svojich zdedených území. V roku 1304 založila v Paríži Collège de Navarre.
Admiral Scheer bol druhá jednotka ťažkých krížnikov triedy Deutschland nemeckej Kriegsmarine. Pomenovaná bola po admirálovi Reinhardovi Scheerovi. Mala dve sesterské lode Deutschland a Admiral Graf Spee. V čase stavby sa loď považovala za bojovú, pri porovnaní s bojovými loďami iných lodstiev jej prischla posmešná prezývka vrecková bojová loď. Pod týmto "kódovým" označením je táto trieda, teda aj loď Deutschland vedená v anglosaských krajinách doteraz. V klasifikácii lodí platnej pred vypuknutím II. sv. vojny je zaraďovaná medzi ťažké krížniky.
Novoperzská ríša alebo Ríša Sásánovcov (Ríša Sasánovcov) alebo Perzská ríša je názov štátneho útvaru s centrom v dnešnom Iráne rokoch 224/223/228 - 637/638/642.
Predohra
[upraviť zdroj]V prvých desaťročiach 3. storočia postihla partský štát závažná kríza, ku ktorej prispeli jednak dlhoročné vojny s Rímom, jednak rozbroje vo vnútri vládnuceho rodu Arsakovcov. Toto oslabenie ústrednej vlády využil jeden z lokálnych vládcov v Párse, stachrský kráľ Ardašír, ktorý s veľkou energiou začal expanziu proti jednotlivým vazalom Partov v Iráne. Po niekoľkoročnom zápase sa mu podarilo dobyť v rokoch 224–228 celé teritórium partskej monarchie a nechať sa v jej hlavnom meste Ktésifóne korunovať na kráľa kráľov. Nastala éra Novoperzskej ríše Sasánovcov, ktorá mala trvať viac ako štyristo rokov.
Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg alebo Praha – † 9. december 1437, Znojmo) bol:
- brandenburský markgróf (1378–1388 a 1411–1415)
- uhorský kráľ (od 31. marca 1387)
- český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 1436–1437)
- rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414)
- lombardský kráľ (25. november 1431)
- rímsky cisár (31. máj 1433)
Význam
[upraviť zdroj]Žigmund bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Bojoval s Turkami, zaslúžil sa o reformu cirkvi (koncily v Kostnici a v Bazileji), reformoval ríšu. V týchto snahách často býval osamotený. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti dravej osmanskej expanzii. K jeho ďalšiemu rozšíreniu smeroval tiež sobáš Žigmundovej dcéry Alžbety s rakúskym arcivojvodom Albrechtom V., ktorý bol predurčený za dediča Žigmundových dŕžav.
10
[upraviť zdroj].jpg)
Vojna o španielske dedičstvo bola vojna medzi Francúzskom a rímskonemeckým cisárom (rakúskymi Habsburgovcami) o španielsky trón v rokoch 1700/1701 až 1713/1714.
Príčiny
[upraviť zdroj]Španielsky kráľ Karol II., ktorý zomrel roku 1700, nezanechal potomkov, preto ním vymreli španielski Habsburgovci. Toto sa vopred očakávalo.
Existovali dvaja kandidáti na trón:
- Jozef Ferdinand Bavorský mal byť nástupcom na trón podľa zmluvy z roku 1698. Tento však nečakane zomrel (1699), a tak Francúzsko, Anglicko a Nizozemská republika uzavreli zmluvu, podľa ktorej sa mal nástupcom stať mladší syn rímskonemeckého cisára Leopolda I. Karol VI.
- Karol II. vo svojom testamente určil za nástupcu Filipa z Anjou, vnuka staršej sestry Karola II. vydatej za Ľudovíta XIV. Uvádza sa, že tak urobil buď na nátlak francúzskeho kráľa, alebo že išlo o podvod a Karol II. buď vôbec nemal poňatia, čo podpisuje, alebo že bol text na listinu neskôr dopísaný.
Filip sa ujal španielskeho trónu ako Filip V. hneď po Karlovej smrti a proti tomu hneď protestoval rímskonemecký cisár Leopold I. Habsburský a vyhlásil Francúzsku vojnu.
11
[upraviť zdroj]Americká občianska vojna alebo vojna Severu proti Juhu bol vojnový konflikt resp. občianska vojna, ktorá prebiehala v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees; a štámi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie.
Míľniky
[upraviť zdroj]- 1861: vznikli Konfederované štáty americké (Južná Karolína, Mississipppi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Tennessee, Severná Karolína); vojna sa začala obsadením Fort Sumteru Juhom; Sever zablokoval južanské pobrežie
- 1862: Abraham Lincoln vyhlásil oslobodenie otrokov na území Juhu (od roku 1863)
- 1863 (leto): rozhodujúce víťazstvá Severu (porážka generála R. E. Leea)
- 1865: vydaný 13. doplnok ústavy USA, ktorým sa zrušilo otroctvo v celých USA; 9. apríla kapitulácia Juhu; 14. apríla vražda Lincolna
Podrobnosti
[upraviť zdroj]Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch 1861-1865. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juhu sa zakladala na poľnohospodárskej činnosti (pestovanie bavlníka).
Na obrovských bavlníkových plantážach pracovali černosi, ktorí boli otrokmi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majiteľov.
12
[upraviť zdroj]
Eduard z Woodstocku, princ waleský, známy ako Čierny Princ (* 15. jún, 1330, Woodstock, Oxfordshire – † 8. jún, 1376, Westminster, Middlesex)) bol najstarší syn anglického kráľa Eduarda III. a Philippy z Hainaultu.
Narodil sa v paláci vo Woodstocku v grófstve Oxfordshire. V roku 1333 sa stal grófom z Chesteru, v roku 1337 vojvodom cornwallským (čím sa stal vôbec prvým anglickým vojvodom) a roku 1343 princom waleským. Eduard dokázal, že má bojový talent v bitke pri Kreščaku, keď mal iba šesťnásť rokov. O desať rokov neskôr porazil a zajal Jána II. v bitke pri Poitiers a v roku 1367 vyšiel ako víťaz z bitky pri Najere v severnom Kastílsku.
Eduard pokračoval v používaní waleských a anglických lukostrelcov v anglickej armáde a Angličania vďačia za svoje nasledujúce víťazstvá práve dlhému luku a nie kuši, ktorá bola používaná v iných oblastiach Európy. Eduard bol tiež jeden z prvých vojenských vodcov, ktorí zaviedli uniformu. Použil ju pre svoje Cheshirské a Flintshirské jednotky, ktoré boli odeté v zelenom a bielom.