Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika/Obrázky týždňa (2013)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Archív: 2007 - 2008 - 2009 - 2010 – 2011 (Univerzálne obrázky) – 2012 (Univerzálne obrázky) - 2013 - 2014 - 2015 - Univerzálne obrázky

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

Kozmická loď Sojuz vystavená v National Space Centre vo Veľkej Británii

Raketoplán Columbia na pohyblivom vypúšťacom stole Mobile Launcher Platform opúšťa montážnu halu VAB a vydáva sa na štartovaciu rampu 39-A, z ktorej odštartuje na svoju poslednú misiu STS-107

Kozmická stanica Mir. Záber je urobený z raketoplánu Discovery počas misie STS-63, počas ktorej sa raketoplán priblížil k Miru na vzdialenosť 11 metrov, ale nespojil sa s ním.

Nepilotovaná zásobovacia loď Progress 26 zachytená počas približovania sa k Medzinárodnej vesmírnej stanici, s ktorou sa spojila cez modul Pirs 5. augusta 2007.

Testovací zážih motorov raketoplánu SSME (Space Shuttle Main Engines) v John C. Stennis Space Center, Mississippi

Kozmická loď Sojuz M-31 je prevážaná na štartovací komplex kozmodrómu Bajkonur v októbri 2000

Pohľad na pilotnú palubu družicového stupňa raketoplánu (orbitera) Atlantis počas misie STS-101. Sedadlo veliteľa letu sa nachádza mimo záberu vľavo, sedadlo pilota vpravo.

Luna 16, sovietska automatická kozmická sonda, ktorá ako prvá odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem

Bezlipotná japonská kozmická loď H-II Transfer Vehicle 2 (HTV-2) po pripojení k modulu Harmony ISS. O loď je pripojený staničný manipulátor známy tiež ako Canadarm2.

Štart rakety Sojuz TMA-8, v ktorej sa nachádza posádka Expediície 13 Medzinárodnej vesmírnej stanice

Raketoplán Discovery je v montážnej hale VAB (Vehicle Assembly Building) spúšťaný k nídrži ET, aby s ňou mohol byť spojený

Pohľad na štartujúci raketoplán Columbia STS-2 nad krídlom lietadla T-38. Na pozadí spalín raketoplánu je viditeľný druhý T-38.

Technici pracujúci na Spitzerovom vesmírnom ďalekohľade

Sonda Surveyor 3 ležiaca na povrchu Mesiaca, ako ju vyfotografoval astronaut Alan Bean z Apolla 12

Lietadlové observatórium (pozorovacie prístroje umiestnené na palube lietadla) Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy (SOFIA)

Štart vesmírnej sondy Deep Space 1 pomocou rakety Delta 7326

Nákladná kozmická loď Dragon pri pripájaní k ISS

Astronautka Tracy Caldwellová, členka Expedície 24, pozoruje Zem z modulu Cupola Medzinárodnej vesmírnej stanice

Sovietsky mesačný skafander Krečet

Oddelenie motorov SRB od štartovacej zostavy raketoplánu Columbia počas jeho prvej misie STS-1

Prípravy druhého stupňa nosnej rakety Saturn IB na štart

Liou Jang, prvá čínska kozmonautka. V roku 2012 sa na lodi Šen-čou 9 zúčastnila takmer 13-dňového letu na prvú čínsku kozmickú stanicu Tchien-kung 1.

Prvý americký výstup do otvoreného vesmíru – výstup astronauta Edwarda Whitea pri misii Gemini 4

Vstyčovanie nosnej rakety Sojuz na štartovacej rampe, 17. december 2012

Historicky prvé dosadnutie raketoplánu na pristávaciu dráhu v závere letu STS-1 14. apríla 1981

Radosť pracovníkov riadiaceho strediska po bezpečnom pristátí kozmickej lode Apollo 13 na Zemi

Pohľad na komponenty nádrže ET počas jej výroby v Michoud Assembly Facility (MAF). V zábere sú jej hlavné časti – nádrž na tekutý vodík (vľavo) a nádrž na tekutý kyslík (vpravo).

Kozmická loď Sojuz TMA-22 po oddelení sa od Medzinárodnej vesmírnej stanice vracajúca sa na Zem s trojčlennou posádkou

Pohľad na raketový stupeň Agena, ktorý bol pomocou lana spojený s kozmickou loďou Gemini 12

Dvojica inžinierov stojí pri modeloch trojice marťanských roverov - najmenší je Sojourner, väčší Mars Exploration Rover a najväčší Curiosity.

Berýliové segmenty zrkadla Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Weba potom, ako boli v rámci testov vystavené veľmi nízkym teplotám

Štart rakety Delta II so sondou Mars Climate Orbiter v decembri 1998

Motory prvého raketového stupňa rakety Atlas V v montážnej hale

Jeden z jedinečných záberov raketoplánu (v tomto prípade Endeavouru) pripojeného k ISS, ktorý vznikol z paluby kozmickej lode Sojuz TMA-20

Veliteľský a servisný modul Apolla 17 America na obežnej dráhe Mesiaca. Odfotografovaný bol z lunárneho modulu Challenger.

Testovací raketoplán Enterprise na Vandenberg Air Force Base, základni, ktorá bola istý čas plánovaná ako druhé štartovacie miesto raketoplánov

Kozmická loď ATV-4 pred pripojením k modulu Zvezda na ISS v júni 2013

Nákladná kozmická loď Dragon vyfotografovaná z Medzinárodnej vesmírnej stanice v máji 2012

Animácia znázorňujúca sondu Pioneer 11 pri prelete nad prstencami Saturna

Návratový modul kozmickej lode Sojuz TMA-22 tesne po pristátí v kazachstanskej stepi 27. apríla 2012

Záber zo zostupovej kamery MARDI sondy Mars Science Laboratory zachytávajúci oddelenie tepelného štítu

Nezvyčajný pohľad dovnútra nádrže ET používanej v programe raketoplánov, do časti určenej pre kvapalný vodík

Nosná raketa Atlas V nesúca na vrchole sondu Mars Science Laboratory (Curiosity) roluje na štartovaciu rampu 41.

Snímka Surveyoru 3 urobená astronautmi z misie Apollo 12 (vedľa sondy stojí Pete Conrad, v pozadí vidno lunárny modul)

Štart nosnej rakety Titan 2

Pohľad zdola na pristávajúci raketoplán Columbia na pristávacej dráhe na leteckej základni Edwards, 14. november 1981

Edwin Aldrin počas svojho prvého výstupu do otvoreného vesmíru pri misii Gemini 12.

Svetelná stopa po návratovom puzdre sondy Hayabusa vyfotografovaná z austrálskeho Woomera Test Range

Kondenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Atlantis STS-132. V popredí hliadkuje letúň F-15E Strike Eagle.

Pohľad sondy Lunar Reconnaissance Orbiter na Challenger, pristávací modul Apolla 17 a stopy kolies mesačného rovera

Presun rakety s kozmickou loďou Sojuz TMA-16 na štartovaciu rampu

Raketoplán Discovery pripravený na štart, v pozadí vychádzajúci Mesiac v splne.