Portál:Kozmonautika/Odporúčaný článok/46 2009
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy. Váží 815 kg, bola vypustená 5. septembra 1977 a je stále funkčná. Sonda je od Zeme najvzdialenejší ľudský výtvor.
Voyager 1 sa v súčasnosti dostáva na hranice slnečnej sústavy, kde sa vplyv Slnka stretáva s medzihviezdnym priestorom. Vo vzdialenosti 14 miliard kilometrov (90 AU) od Slnka vstupuje do helioplášťa, oblasti za rázovou (terminačnou) vlnou. V tejto vzdialenosti trvá signálom zo sondy viac ako 13 hodín než dorazia na Zem, do riadiaceho strediska Laboratória prúdového pohonu blízko Pasadeny v Kalifornii. Voyager 1 je na hyperbolickej dráhe a pohybuje sa únikovou rýchlosťou, to znamená, že sa naspäť do slnenčnej sústavy nevráti.
Vzdialenosť Voyageru 1 k 28. septembru 2008 činila 107,58 AU (16.093 miliárd km) a k 28. októbru 2008 už 108,584 AU (16,243 miliárd km) čo predstavuje len 0,00170 ly
Hlavným cieľom Voyageru 1 boli planéty Jupiter, Saturn a ich mesiace a prstence. V súčasnosti sonda študuje heliopauzu a výplň medzihviezdneho priestoru. Pre oboch Voyagerov sú zdrojom energie tri radioizotopové termoelektrické generátory, ktoré síce už prekonali pôvodne plánovanú životnosť, ale dnes sa predpokladá, že budú schopné generovať dostatok energie pre komunikáciu so Zemou aj po roku 2020.