Portál:Politika/Odporúčaný článok/34
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, komunistickou stranou označovaný za vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika[1]) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.
21. augusta 1968 obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celej krajine (na územie Česko-Slovenska vstúpili už pre polnocou a o 2:00 ráno na Ruzyňskom letisku v Prahe pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 tankov. Operácii velil sovietsky armádny generál Ivan Georgievič Pavlovskij.
Vedúci česko-slovenskí predstavitelia Alexander Dubček, Josef Smrkovský, Oldřich Černík a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. spriatelených krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak česko-slovenská armáda na rozkaz ministra Martina Dzúra a potom aj prezidenta republiky Ludvíka Svobodu do bojov nezasiahla. Podpísanie moskovského protokolu 26. augusta legalizovalo pobyt vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, obrodného procesu známeho ako pražská jar. Invázne jednotky sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991. Išlo o vojenskú okupáciu v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde Bezpečnostnej rady OSN.
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti KSČ (Biľakov pozývací list, vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená železnou oponou na západný a východný blok. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali protesty v NDR (1953) a Maďarsku (1956) kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne bolo mimoriadnymi súdmi odsúdených na smrť stovky odporcov. V Česko-Slovensku nastúpila politická normalizácia, ktorú so sebou priniesla brežnevova doktrína obmedzenej suverenity.