Povodie Turca
Povodie Turca je čiastkové povodie Váhu v severnej časti stredného Slovenska.
Vymedzenie a charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka Turiec odvodňuje územie okresov Martin (okrem najsevernejšej časti), Turčianske Teplice (celý okres) a sčasti Žiar nad Hronom (oblasť severne od Kremnice). Zároveň odvodňuje prevažnú väčšinu Turčianskej kotliny, západnú časť Veľkej Fatry, severnú časť Kremnických vrchov a východnú časť pohorí Žiar a Lúčanská Fatra.
Povodie má nepravidelný oválny tvar, prebieha v severojužnom (poludníkovom) smere od ústia rieky pri Vrútkach na severe po horný tok na pomedzí okresov Turčianske Teplice a Žiar nad Hronom.
Priebeh rozvodnice
[upraviť | upraviť zdroj]Rozvodnica prechádza od ústia na východ cez Sklabinské predhorie (vrchy Bukovina (538,2 m n. m.) a Borová (690,3 m n. m.) a hradné bralo Sklabinského hradu) do Veľkej Fatry (cez vrchy Lučenec (1 041,4 m n. m.), Končitý vrch (1 096,8 m n. m.) a Kečka (1 139 m n. m.) na hrebeň pohoria. Pokračuje hlavným hrebeňom Veľkej Fatry približne v línii Jarabiná (1 313,8 m n. m.) - Malý Lysec (1 297,2 m n. m.) - Ploská (1 532,1 m n. m.) - Ostredok (1 592 m n. m.) - Krížna (1 574,3 m n. m.) - Kráľova studňa (1 384 m n. m.) - sedlo Malý Šturec (890 m n. m.), následne po hrebeni Kremnických vrchov cez Svrčinník (1 312,8 m n. m.), Tablu (1 178,4 m n. m.) na Skalku (1 231,6 m n. m.).
Odtiaľ sa stáča na západ, vytvára južnú hranicu od Skalky k severnému okraju intravilánu obce Krahule, odtiaľ do oblasti tzv. symbolického stredu Európy, cez obec Kremnické Bane na Mazuchov vrch (876 m n. m.) a ďalej cez Kunešov na kótu 911 m východne od Handlovej. Ďalej pokračuje na sever (už západná hranica) na vrch Bralová skala (825,6 m n. m.) a do oblasti Sklenianskych lúk pri obci Sklené a ďalej vchádza do pohoria Žiar, kde vedie po hrebeni v línii Nemcovo (831,7 m n. m.) - Mačací zámok (789,8 m n. m.) - Rovné lazy (701,7 m n. m.) - Vyšehrad (829,1 m n. m.) - Vyšehradské sedlo (579 m n. m.) - Závozy - Vrícke sedlo (665,6 m n. m.) a ďalej pokračuje hlavným hrebeňom Lúčanskej Fatry.
Tu prebieha na spojnici Vrania skala (1 003,6 m n. m.) - Reváň (1 204,6 m n. m.) - Kľak (1 351,6 m n. m.) - Vrícke sedlo (950 m n. m.) - Janková (1 163,2 m n. m.) - Hnilická Kýčera (1 217,6 m n. m.) - sedlo Majbíková (990 m n. m.) - Úplaz (1 301 m n. m.). Tu sa stáča na juhovýchod, vytvára severnú hranicu povodia, pričom schádza k ústiu Turca do Váhu.
Riečna sieť
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným tokom je rieka Turiec, ktorá pramení vo Veľkej Fatre v juhovýchodnej časti povodia. Tok rieky opisuje tvar obráteného písmena „J“, pričom od prameňa vytvára veľký oblúk prehnutý na juh, pod Turčekom sa stáča na severozápad a severne od obce Sklené na sever. Na strednom toku formuje veľký oblúk smerujúci na západ k obci Kaľamenová a výrazne meandruje. Po prijatí Belianskeho potoka na dolnom toku južne od Martina už pokračuje k ústiu smerom priamo na sever.
Z hľadiska prítokov sú výrazne vyvinuté prítoky z oboch strán hlavného toku, pričom však vodnatejšie sú pravostranné pritekajúce z Veľkej Fatry (Teplica, Dolinka, Blatnický s Gaderským potokom, Beliansky s Necpalským potokom a Sklabinský potok). Z ľavostranných prítokov vynikajú najmä Biely potok, Jasenica, Polerieka, Vríca, Valčiansky potok a Trebostovský potok.
Najdlhšie vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- Turiec: 77,4 km
- Teplica: 27,5 km
- Beliansky potok: 20,3 km
- Vríca: 19,6 km
- Necpalský potok: 18,5 km
- Sklabinský potok: 17,4 km
- Dolinka: 17,1 km
- Blatnický potok: 16,9 km
- Gaderský potok: 16,5 km
- Bystrička: 12,4 km
- Hájsky potok: 12,4 km
- Valčiansky potok: 11,9 km
- Vôdky: 11,4 km
- Trebostovský potok: 11,2 km
- Jasenica: 10,6 km
- Javorina: 9,7 km
- Sloviansky potok: 9,2 km
- Dedinský potok: 8,8 km
- Piešť: 8,1 km
- Kozí potok: 8 km
- Selenec: 8 km
Susedné povodia
[upraviť | upraviť zdroj]Povodie Turca je od povodia Revúcej oddelené rozvodnicou na východe, od povodia Hrona na juhovýchode (prostredníctvom Bystrice) a juhu (prostredníctvom Kremnického a Lutilského potoka a prítokov) a napokon od povodia Nitry, ako aj povodia Rajčanky na západe. Na severe povodie prilieha k vlastnému povodiu Váhu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]