Prejav Miloša Jakeša na Červenom hrádku

Bývalý dom kultúry v Plzni-Červenom Hrádku

Prejav Miloša Jakeša na Červenom hrádku predniesol generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska Miloš Jakeš v pondelok 17. júla 1989 na schôdzi straníckych funkcionárov v kultúrnom dome v Červenom Hrádku (časť mesta Plzeň). Na neformálnom stretnutí komunistov prejav zaznamenal technik Česko-slovenskej televízie Petr Smrčka, pričom tento záznam nebol určený na zverejnenie. Československá televízia použila z neho veľmi krátku časť v relácii Televizne noviny ale rozsiahlejší záznam sa dostal do rádia Slobodná Európa, ktorá ho odvysielala komentovaný 29. júla 1989. Prejav mal byť zásadnou odpoveďou komunistickej strany na chartistický manifest Niekoľko viet a Gorbačovovu perestrojku, avšak stal sa dôkazom Jakešovej nekompetentnosti, čo sa o štyri mesiace potvrdilo vypuknutím nežnej revolúcie 17. novembra 1989.

Obsah

Miloš Jakeš v roku 2014

Prvá časť jeho zaznamenaného vystúpenie tvoril 30 minútový prejav. Následne odpovedal 36 minút na vopred pripravené otázky, ktorých bolo pôvodne 30 a Jakeš si vzal 15 minút prestávky na prípravu odpovedí. V zázname zodpovedal na 9 z nich. Zaoberal sa v nich ekonomickou a politickou situáciou v krajine. V súvislosti s petíciou Niekoľko viet spomenul niektorých signatárov z radov umelcov, predovšetkým speváčku Hanu Zagorovú a národného umelca Jan Baucha.

„Ti umělci, kteří to podepsali. Žádnej z nás nebere takový platy. Dostávám seznam umělců, kteří berou nad 100­tisíc korun. No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka, ale ona už tři roky po sobě bere 600­tisíc a další ne 600­tisíc, milion, dva miliony berou, Jandové a jiní, .."

Z disentu hovoril o Václavovi Havlovi, Alexandrovi Dubčekovi, Oldřichovi Černíkovi a Jiřím Hájkovi. Zo zahraničných politikov napríklad o bývalom nemeckom kancelárovi Willy Brandtovi, ktorý od roku 1976 viedol Socialistickú internacionálu a intervenoval v prospech Alexandra Dubčeka. Spomenul aj nemeckého ministra zahraničia Hansa-Dietricha Genschera, ktorý sa prihováral za možnosť vycestovania Václava Havla z Československa.

„A máme-li tedy my, centrálně jako ÚV rozmotávat, to musíte vy pomoct, aby ten Havel pocítil, že ho lidé zezdola kritizují.“

Zverejnenie

Chartista Alexandr Vondra v roku 2007

V roku 1998 sa k nahrávke prihlásil Petr Smrčka, ktorý bol vtedy technikom na vysielacom pracovisku Československej televízie. V prenosovom vozidle bol aj neskorší predseda odborárov v Českej televízii Antonín Dekoj. Záznam od neho chcel prevziať Jakešov tajomník, ale dostal iba jednu pásku a druhá zostala Dekojovi. Nahrávka sa potom na magnetofónovej kazete dostala k literárnemu kritikovi Josefovi Vohryzkovi a nie je isté, či bola pôvodne od Smrčka alebo Dekoja. Vohryzek ju priniesol hovorcovi Charty 77 Alexandrovi Vondrovi a ten ju poslal redaktorovi Slobodnej Európy Milanovi Schulzovi. Rozhlasová stanica ju potom 29. júla odvysielala aj so Schulzovým komentárom. Kópie nahrávky sa medzi ľuďmi rýchlo množili a Schulz ju mal k dispozícii aj od Pavla Tigrida.

V roku 2005 Miloš Jakeš vyhlásil, že za únikom nahrávky bola ŠtB a prejav bol zostrihaný.

„Základné je, že to nebol prejav. Dostal som desiatky otázok, tak som odpovedal. Inak by som sa napríklad ani k pani Zagorovej nedostal,“ povedal M. Jakeš. Z reči, ktorú Jakeš predniesol, nebolo podľa neho nič pripravené - pôvodne mal vraj iba odpovedať na otázky.

Štátna bezpečnosť po vzniku nahrávky pátrala a vytipovala 53 osôb, ktoré ju mohli zaobstarať. Nikoho konkrétneho ale neidentifikovala.

Originál nahrávky odovzdal Petr Smrčka po niekoľkých rokoch Václavovi Havlovi. Prejav sa počas nežnej revolúcie púšťal zo záznamu v uliciach a neskôr vyšiel aj na CD. Miloš Jakeš v roku 2009 uvažoval o vymáhaní honoráru za autorské práva.

Historický význam

Jakešov prejav je zaujímavou sondou do zmýšľania vedúcich predstaviteľov komunistického režimu niekoľko mesiacov pred jeho zánikom. Ortodoxný stúpenec normalizácie Miloš Jakeš v ňom dôrazne pomerne presne identifikoval základné a pre režim osudové problémy, ktoré však už nemohli byť riešené v intenciách direktívno-centralistického modelu socializmu. Prejav vošiel do histórie najmä vetou, v ktorej generálny tajomník vyslovil obavu, že bez podpory zdola zostanú on a celé predsedníctvo strany osamotení ako kôl v plote.

Podľa Lukáša Krivošíka Jakeš v prejave vlastne vysvetlil, prečo socializmus ekonomicky zlyhal.

Nesúvislý prejav šéfa komunistov, ktorý mal byť zásadnou odpoveďou komunistickej generality na manifest Niekoľko viet. Stal sa však legendou a pre väčšinu obyvateľov, ktorý ho počuli (záznam sa šíril na Slovensku aj ako kazetová nahrávka rádia Slobodná Európa) terčom posmechu a dôkazom Jakešovej nekompetentnosti, čo sa presne o 4 mesiace potvrdilo. Od roku 1987 bol Jakeš vo funkcii generálneho tajomníka KSČ. Už týždeň po začiatku nežnej revolúcie 24. novembra 1989 odstúpil zo svojej funkcie a 5. decembra ho dokonca vylúčili zo strany.

„Jakešov prejav bol stelesnením bezradnosti. Bol to prejav štátnika, ktorý si nevie rady a je v koncoch," povedal politológ Miroslav Kusý na leto 1989.

Externé odkazy

• Prepis častí prejavu na webe totalita.cz
• Kompletný záznam prejavu na youtube.com