Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)
| Priehyb | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Obce | Povina, Lodno |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Vojenné |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 812,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°19′13″S 18°52′53″V / 49,3203°S 18,8815°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej z Poviny
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Priehyb (812,6 m n. m.[1][2]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Lodno, približne 7 km severovýchodne od Kysuckého Nového Mesta.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vojenné.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto a zasahuje na katastrálne územie obcí Povina a Lodno.[5] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí ležiace Lodno, na juhovýchode sa nachádza obec Radôstka a juhozápadne leží Povina a Kysucké Nové Mesto.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Priehyb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z Černatína (922 m n. m.) západným smerom na Pleš (687 m n. m.). Západne susedí sedlom oddelený Žihľavný grúň (747 m n. m.) a Skáčkova hora (732 m n. m.), severne Bartkov kopec (775 m n. m.) a Poľana (764 m n. m.), východným smerom leží Kykula (826 m n. m.) a Černatín (922 m n. m.) a južným Obelec (841 m n. m.), Ľadonhora (999 m n. m.) a Holý vrch (912 m n. m.).[2] Masív sa nachádza v povodí Kysuce, kam smeruje voda potokom Lodnianka zo severných svahov i Povinským potokom, ktorý odvodňuje južné svahy.[3] Vrcholom vedie hrebeňový chodník z Poviny.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky porast, ktorý umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je vidieť mnohé vrchy pohoria, Krivánsku Fatru, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej trase:
- od juhu z Poviny cez Žihľavný grúň
- z Radôstky cez rázc. Černatín
- zo severu z Lodna cez rázc. Korcháň a Nad Matúškovou
- od východu zo Starej Bystrice cez sedlo Korcháň
- po
červenej trase cez rázc. Nad Matúškovou:
- zo severu z Krásna nad Kysucou cez sedlo Korcháň
- od juhu zo sedla Žiarce cez Obelec[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 16.
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.