Progresívny metal
| Progresívny metal | |
.jpg) Queensryche, Geoff Tate na Operation Mindcrime 2 tour, Manchester. | |
| Pôvod v štýloch | Progresívny rock, Heavy metal, Jazz fusion, NWOBHM, Klasická hudba |
|---|---|
| Kultúrne pozadie | 70. roky USA – Spojené kráľovstvo, Kanada |
| Typické nástroje | Elektrická gitara – Basová gitara – Bicie – Klávesy – Klavír -Flauta, Saxofón – Trúbka – Husle – a iné akustické nástroje |
| Všeobecná popularita | popularita u fanúšikov heavy metalu a progresívneho rocku |
| Zmes štýlov | |
| Progresívny death metal | |
Progresívny metal je subžánrom heavy metalovej hudby, ktorý je spojením metalovej gitarovej hudby do komplexných kompozičných štruktúr spôsobom, ktorý môžeme vidieť v progresívnom rocku.
Vplyvy
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré progresívne metalové skupiny čerpajú svoju inšpiráciu v jazz fusion, blues rocku a klasickej hudbe. Obdobne ako hudobné diela progresívneho rocku majú skladby progresívneho metalu oproti bežne hraným skladbám omnoho dlhšiu časovú dĺžku a na hudobných albumoch sú prepojené s ich konceptom. Z tohto dôvodu sa v rádiách a vo videoklipoch skladby v štýle progresívneho metalu objavujú iba sporadicky.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik progresívneho metalu je logicky odôvodniteľný podobným vývojom v rocku, keď vytváraním a rozvíjaním hudobných tém došlo koncom 60. a začiatkom 70. rokov v tomto hudobnom žánri k vzniku progresívneho rocku v tvorbe takých skupín ako sú Yes, Pink Floyd, Emerson, Lake and Palmer, Jethro Tull, King Crimson, Genesis, Gentle Giant, Focus, Queen, Kansas, Atomic Rooster, Uriah Heep a Rush. Metalové hudobné znaky môžeme nájsť už v hudbe z tohto obdobia.
Progresívny metalový žáner bol oficiálne identifikovaný až v polovici 80. rokov. Hudobné kvality progresívneho metalu vtedy dosiahla napríklad aj skupina Rainbow. Skupiny ako Fates Warning, Queensrÿche a Dream Theater prebrali niektoré hudobné prvky z tvorby progresívnych rockových skupín a dali ich skladbám a hudobným nápadom kompozične a inštrumentálne nový metalový zvuk, ktorý sa dá prirovnať k hudbe skupín Metallica či Megadeth.
Do povedomia širšej verejnosti sa progresívny metal dostal na začiatku 90. rokov v čase, keď sa skladba „Silent Lucidity“ od skupiny Queensrÿche (album Empire) stala hitom v rádiách a na televíznej stanici MTV. Skladba nebola úplne typicky metalová, no jej popularita prilákala poslucháčov k hudobníkom, ktorí sa venovali tomuto hudobnému žánru.
V roku 1993 sa stalo populárnym na rozhlasových staniciach a na MTV aj dielo „Pull Me Under“ z albumu Images and Words od skupiny Dream Theater.
V 90. rokoch nahrali svoje tzv. signature songy aj skupiny Pain of Salvation, Opeth, Ayreon a Symphony X. Skupina Pain of Salvation bola ovplyvnená temnými témami progresívnych hudobníkov konca 70. rokov, Ayreon zostal pri tradičných progresívnych metalových témach, ktoré miešal s rockovou operou a ambientnou hudbou, skupina Symphony X spojila progresívne prvky s power metalom.
Steve Vai a Devin Townsend skombinovali prvky post-metalu, ambientnej hudby s tradičným progresívnym metalom v svojich dvoch sólových projektoch s názvami Ocean Machine: Biomech a Infinity. Skupina Opeth spojila progres s death metalom. Boli využité aj niektoré vplyvy predstaviteľov tzv. „technického metalu“ s progresívnym u skupín ako Meshuggah, Watchtower, Atheist, či Cynic, ktoré nahrali technicky a inštrumentálne virtuózne hrané songy v komplexnej štruktúre.