Protest študentov 16. novembra 1989

Protest študentov

Protest študentov 16. novembra 1989, známy tiež ako Pochod študentov 16. novembra 1989 alebo Pochod bratislavských vysokoškolákov, sa uskutočnil v predvečer Medzinárodného dňa študentstva 16. novembra 1989 ako neohlásená a nepovolená manifestácia bratislavských študentov.

Jedným z impulzov pre zrod študentského protestu bol súd komunistickej moci s predstaviteľmi tzv. bratislavskej päťky, ktorí si chceli 21. augusta 1989 dôstojne uctiť pamiatku obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968 na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave (Miroslav Kusý a Ján Čarnogurský boli uväznení, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák boli stíhaní na slobode).

Voľba na štvrtok 16. novembra nebola náhodná – na druhý deň mali mať študenti voľno a mnohí opustili mesto. O 17. hodine sa na bratislavskom Mierovom námestí (dnešnom Hodžovom námestí) zišlo viac ako 200 študentov prevažne z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorých prišli podporiť aj poslucháči Prírodovedeckej fakulty, Matematicko-fyzikálnej fakulty a Lekárskej fakulty UK, ako aj niekoľko stredoškolákov z vtedajšieho bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.

Keď ich obkľúčili žlto-biele autá Verejnej bezpečnosti, študenti sa pochytali za ruky a vydali sa na pochod cez Námestie SNP na Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú manifestáciu z marca 1988. Odtiaľ pokračovali na Vajanského nábrežie k pamätníku výročia založenia Československej republiky a k budove univerzity – k miestu, kde v roku 1968 zastrelili Danku Košanovú. Kričali „slobodu bratislavskej päťke“, „chceme školskú reformu“, „chceme demokraciu“, „chceme slobodu“, „chceme dialóg“.

Trasa pochodu bratislavských študentov

Pochod viedol po trase Mierové námestie (dnes Hodžovo námestie) – Poštová ulica – Námestie SNP – Klobučnícka – Primaciálne námestie – Námestie 4. apríla (Hlavné námestie) – Rybárska brána – Hviezdoslavovo námestie – Mostová ulica – Námestie Ľ. Štúra – Vajanského nábrežie – Šafárikovo námestie – Suvorovova ulica (Dobrovičova).

Od budovy UK sa študenti vybrali pred ministerstvo školstva na Suvorovovej ulici (dnes Dobrovičova), kde ich obkľúčili policajti s obuškami a chystali sa mi proti nim zasiahnuť. Vtedy vyšiel z budovy tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Gejza Šlapka a riaditeľ odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR Ján Porvazník, a tak sa policajti stiahli. Viacerí študenti predniesli požiadavky, ktoré sa týkali nutnosti riešiť nedostatky spoločenského zriadenia. Vystúpila študentka 4. ročníka žurnalistky Henrieta Hrinková a ďalší študenti (Milan Novotný, Marián Sedílek, Svetoslav Bombík, Robert Gál, Radoslav Števčík, Stanislav Šimko), ktorí priamo na kameru štábu Československej televízie povedali, čo požadujú.

Reportáž z protestu aj s vyjadreniami študentov odvysielali vo večernej relácii Aktuality. Situáciu monitorovali príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí aj vďaka televíznemu záznamu dokázali identifikovať hlavných aktérov protestu. Ak by neprišla Nežná revolúcia, pravdepodobne by mnohých študentov čakali postihy vrátane vylúčenia zo štúdia. Na druhý deň však nasledovala povolená, ale násilne potlačená demonštrácia 17. novembra 1989 v Prahe a situácia sa vyvinula inak.