Publius Terentius Varro Atacinus
Publius Terentius Varro Atacinus (* 82 – † 35 pred Kr. bol rímsky básnik, prívrženec neóterickej poézie v starovekom Ríme. Cognomen Atacinus dostal podľa rodného mesta Atax v Narbonskej Galii (Gallia Narboniensis), aby bol odlíšený od iného Varrona, učenca Marca Terentia Varrona s cognomenom Reatinus.
Z Varronovho diela sa zachovali iba zlomky. Podobne ako v prípade Marca Furia Bibacula, aj u Varrone sa miešajú dva básnické štýly – starší epický a novší neóterický. Viaceré jeho diela možno identifikovať ako epické skladby písané hexametrom. K týmto patrí jeho prvotina, historický epos Bellum Sequanicum (Vojna so Sekvánmi) o Caesarovom ťažení proti Ariovistovi roku 58 pred Kr. aj latinský preklad eposu Argonautika od Apollónia z Rodosu. Podobného razenia boli asi aj nedochované diela Chorographia (Zemepis) a Ephemeris (Denník, titul ale nie je istý).
Už v epických skladbách poskytuje Varro veľký priestor psychologizácii a citu, čím sa približuje k moderne. K tej sa definitívne priklonil skladbou Leucadia nazvanou podľa milovanej ženy. Išlo o prevratnú zmenu v rímskej poézii, ktorú neskorší elegici, obdobne oslavujúci svoje milenky vo veršoch, právom pokladali za počiatočný bod rímskej milostnej poézie. Varro údajne písal aj satiru.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.