Pulzar Vela
| Pulzar Vela | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | pulzar |
| Rektascenzia | 08h 35m 20,7s |
| Deklinácia | -45° 10′ 35″ |
| Vzdialenosť | 1500 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 26 |
| Súhvezdie | Plachty |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 19 km |
| Vek | nad 3000 rokov |
| Zvláštne vlastnosti | spomaľujúca sa rotácia |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
08h 35m 21s; -45° 10′ 35″
Pulzar Vela je pulzar v súhvezdí Plachty. Nachádza sa v Gumovej hmlovine. Podľa jedného zdroja je pozostatkom po hviezde, ktorá vytvorila Gumovu hmlovinu, podľa iného je omnoho mladší než samotná hmlovina a jeho supernova vybuchla pomerne nedávno, takže ju na úsvite svojich dejín uvideli Sumeri.
Pulzar je vzdialený 1500 ly a bol druhým objaveným pulzarom vôbec. Jeho optické záblesky boli spozorované v roku 1977. Vo viditeľnom svetle dosahuje len 26. magnitúdu, naopak v gama žiarení je najjasnejším trvalým objektom na oblohe. Len krátkodobo ho prekonajú niektoré gama záblesky. Pulzuje 11-krát (niekde sa uvádza 10-krát) za sekundu, ale podobne ako iné osamotené pulzary (ktoré nie sú zložkou dvojhviezd), aj rotácia tohto pulzaru sa časom spomaľuje. Od roku 1969 sa však jeho rotácia niekoľkokrát skokom zrýchlila, čo je prisudzované jeho nepatrnému zmršteniu. Od roku 1967 boli opakovane spozorované krátke poruchy, pri ktorých sa rotačná perióda prechodne skrátila a potom pokračovala v predlžovaní. Súčasný priemer pulzaru je približne 19 kilometrov. Na röntgenových snímkach, napríklad z observatória Chandra, možno vidieť rozkývaný prúd vysokoenergetických častíc dlhý pol svetelného roka, ktorý z pulzaru vychádza.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Plachty, s. 479 – 480.