Preskočiť na obsah

Rómčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rómsky jazyk)
Rómčina
(romaňi čhib, rromani ćhib)
ŠtátyAlbánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Francúzsko, Holandsko, Grécko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Spojené kráľovstvo,Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina
RegiónIndický subkontinent
Počet hovoriacichodhad 6-11 miliónov
Poradie-
Klasifikácia
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykmenšinový jazyk: Česko, Slovensko, Burgenland (Rakúsko), Slovinsko, Holandsko, Nemecko, Čierna Hora, Švédsko, Šuto Orizari (Severné Macedónsko), niektoré správne jednotky Maďarska a Rumunska, Poľsko, Vojvodina
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1-
ISO 639-2rom
ISO 639-3rom, rmn, rml, rmc, rmf, rmo, rmy, rmw
Wikipédia
Adresarmy.wikipedia.org
PomenovanieVikipidiya, i mesti enchiklopidiya (vlašská rómčina)
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Rómčina (-kodifikovaný tvar; iné názvy: romčina[1], cigánčina; po rómsky romaňi čhib, rromani ćhib) alebo (ak sa považuje za viacero jazykov) rómske jazyky (romské jazyky, cigánske jazyky), je stredný indoárijský jazyk. Rómčinou hovoria Rómovia roztrúsení po celom svete, ale najmä v Európe, v Rusku a v Ázii.

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Termín rómčina (resp. romčina, cigánčina, rómské jazyky, romské jazyky, cigánske jazyky) vo význame "to, čím hovoria všetci Rómovia sveta", autori definujú rôzne široko:

  • V širšom zmysle do rómčiny zaraďujú aj jazyky arménska rómčina (čiže lomčina, lomavren) a sýrska rómčina (čiže dómčina, domari); samotná rómčina sa potom niekedy volá (na odlíšenie od rómčiny v širšom zmysle) aj európska rómčina.[2][3]
  • V užšom zmysle do rómčiny tieto dva jazyky nepatria, t.j. rómčina je potom zhodná s európskou rómčinou.
  • V ešte užšom zmysle do rómčiny nepatria ani tzv. pararómske dialekty (resp. pararómske idiómy/jazyky), napr. anglo-romani.
  • V najužšom zmysle do rómčiny nepatria ani pararómske dialekty, ani dialekt/jazyk Sintov, t.j. sintské dialekty (porov. nižšie delenie podľa Courthiada)

Rómčina sa považuje v literatúre buď za jeden jazyk alebo za zoskupenie viacerých jazykov. Jednotlivá podjednotka rómčiny sa v prvom prípade volá rómsky dialekt (romský dialekt, cigánsky dialekt) a/alebo rómske nárečie (romské nárečie, cigánske nárečie) alebo skupina rómskych dialektov, v druhom prípade sa väčšia podjednotka volá rómsky jazyk (romský jazyk, cigánsky jazyk) a len podjednotka tejto väčšej podjednotky sa volá rómsky dialekt (atď.)/rómske nárečie (atď.) alebo skupina rómskych dialektov. Slovenské slovo rómčina (romčina) je z tohto hľadiska neutrálne - môže znamenať buď rómsky jazyk (ako jazyk všetkých Rómov alebo ako jeden z jazykov Rómov) alebo rómsky dialekt/nárečie alebo skupinu rómskych dialektov/nárečí, obyčajne sa ním však myslí jazyk všetkých Rómov.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o aglutinačný jazyk. Má 8 pádov (nominatív, vokatív, akuzatív, datív, lokál, inštrumentál, ablatív, genitív), 2 rody (mužský, ženský), 3 slovesné triedy, ktoré ovplyvňujú koncovky v časoch. Sloveso má tvary pre: infinitív, osoby, číslo (jedn., množ.), slovesné časy, spôsoby, rody.

  • Slovesné časy: Prítomný, budúci, minulý nedokonavý, minulý dokonavý
  • Spôsoby: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací prítomný, podmieňovací minulý
  • Rody: činný, trpný
  • Ďalšie prvky: opakovanosť (frekventativ), slovesá majú kauzatívne a pasívne tvary

Veľa slov je prevzatých z jazykov národov, na ktorých územiach Rómovia vo svojej histórii putovali. Základom sú slová indického pôvodu, medzi najstaršie výpožičky patria slová z perzštiny a gréčtiny. Jednotlivé dialekty používané v rôznych krajinách sa odlišujú množstvom týchto prevzatých slov, celkovou slovnou zásobou, fonetikou ale aj gramatikou.

Rómológia (romistika)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Rómológia

Rómológia je odbor, ktorý skúma rómčinu. Prvú gramatiku rómčiny používanej na Slovensku (presnejšie jednej z východoslovenských variet) publikoval v maďarčine rusínsky filológ Jurij Ignatkov (Ihnátko) v roku 1877; autor istý čas pôsobil ako učiteľ v Levoči. Autorkou moderných publikácií o rómčine v 20. storočí bola česká rómologička Milena Hübschmannová. Na Slovensku sa rómológia študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Dialekty (nárečia) z celosvetového pohľadu

[upraviť | upraviť zdroj]

Rómčina (či rómske jazyky) nikdy nebola spisovným jazykom. Rómovia zväčša hovoria rodným dialektom (nárečím), ale ovládajú aj jazyk štátu, v ktorom žijú.

Existuje veľa spôsobov rozdelenia rómčiny (či rómskych jazykov) na podskupiny/dialekty/nárečia. Nasledujú vybrané príklady delení (takmer výlučne len) európskej rómčiny.

Súčasné konsenzuálne delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Matras 2005 [4][5]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

(*) Skupina "severné dialekty" je v niektorých deleniach nahradená týmito skupinami (teda rozdelená na tieto samostatné skupiny):

Elšík 200x [6]

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Za pomlčkou vpravo nasleduje (ak vôbec existuje) najprv špecifický názov etnickej podskupiny/rodu (uvedený v rómčine, nie v slovenčine), ktorá/-rý daným nárečím hovorí, a potom v zátvorke jej/jeho geografická poloha.

rómčina:

Ethnologue (2013) [7]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómske jazyky (resp. makrojazyk rómčina [8]):

Mimo rómskych jazykov, ako tzv. zmiešané jazyky, sú vedené [9]:

Kaufman (1979)[10]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

Čerenkov a Ventceľová ((?)1976) [11][12][13][14][15]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

  • I skupina:
    • dialekt Rómov severnej časti bývalého ZSSR ruska Roma
    • dialekt Rómov severnej časti bývalého ZSSR cheladitka Roma
    • dialekt Rómov západného Lotyšska a Estónska (lotfitka Roma)
    • dialekt Rómov stredného Poľska (felditka Roma v Poľsku)
  • II skupina: dialekt Sintov - Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Poľsko, Česko, severné Taliansko, bývalá veľká Juhoslávia
  • III skupina:
    • dialekt Rómov severného a východného Slovenska (servika Roma)
    • dialekt Rómov žijúcich aj na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku (ungrika Roma)
  • IV skupina:
    • dialekt Rómov Erlides - západné Bulharsko, Severné Macedónsko, južné Srbsko
    • dialekt Ursarov (dialekt Medvediarov) - Rumunsko, Moldavsko
    • dialekt Krymských Rómov (krymtika Roma)
    • dialekt miest Kotel, Sliven a Plaven v Bulharsku (dialekt Drindárov)
  • V skupina:
    • dialekt vlašských Rómov z Rumunska a Moldavska (Lingurari, Eletari, Kekaviari)
    • dialekt Rómov Kalderari - v polovici 19. storočia boli sústredení na maďarsko-rumunskom jazykovom pomedzí, neskôr sa odtiaľ rozšírili do rôznych štátov
    • dialekt Rómov Lovari
    • dialekt vlašských Rómov v bývalej veľkej Juhoslávii, najmä v časti Bosny a Hercegoviny (Gurbeti)
  • VI skupina:
    • dialekt Rómov Servi (Plaščunaja, Volochuja) - ľavobrežná Ukrajina a okolie
    • dialekt Rómov západnej Ukrajiny
  • VII skupina: dialekt Rómov Spojeného kráľovstva, najmä Walesu (Volšenenge, Kale)
  • VIII skupina: dialekt fínskych Rómov (fintika Roma)

Cina a zdroje, ktoré z neho čerpajú, cituje túto klasifikáciu trochu odlišne (asi chybne), a to takto:

  • v skupine I má prvé dva body spojené do jedného
  • v skupine V neuvádza dialekt Rómov Lovari a dialekt vlašských Rómov v bývalej Juhoslávii má uvedený v skupine VI
  • v skupine VI neuvádza dialekt Rómov západnej Ukrajina, namiesto toho tam má dialekt vlasšských Rómov v bývalej Juhoslávii

Ventceľová (1983) [16][17]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

Pozn.: Text je zameraný na územie ZSSR.

Kenrick (1975)[18]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

Pre mimoeurópskych Rómov má na rovnakej úrovni ako S-dialekty a H-dialekty skupiny:

Kochanowski (1963/64)[18][19][20][21]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

Kochinowského klasifikácia ignoruje britské, škandinávske, iberské, talianske, juhoruské a ukrajinské dialekty.

Courthiade (2009 a staršie) [22][23][24][25][26][27][28][29]

[upraviť | upraviť zdroj]

Autor rozlišuje:
A) rómsky jazyk (nazýv. aj: rromani ćhib) – 90 % všetkých Rómov

B) pararómske idiómy (nazýv. aj para-rómske) – “nárečia, które sa z rozmanitých dôvodov tak vzdialili od hlavného kmeňa jazyka, že ich treba považovať za kolaterálne jazyky a nie za rómske dialekty”

Poznámky:

  • M. Courthiade je veľký odborník na rómčinu. Vypracoval aj pravopis pre štandardizáciu rómčiny pre IV. Kongres Svetovej únie Rómov v Jadwisine pri Varšave v roku 1990[3]
  • Ako vidno, tento autor nepovažuje (o.i.) dialekty Sintov za súčasť rómčiny.

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Paspati v roku 1870 rozlišoval pre územie Balkánu medzi dialektmi sedentárnych (usadených) Rómov a itinerárnych (kočovných) Rómov [20][30]
  • Miklošič v 70. rokoch 19. storočia rozlišoval podľa migračnej cesty skrz lexikálne prevzatia z kontaktných jazykov: anglicko-škótske, škandinávske, fínske, nemecké, poľsko-litovské, ruské, baskické, španielske, česko-moravské, uhorské, rumunské, jihotalianske, grécke dialekty a mal ešte špeciálnu skupinu pre ázijské dialekty [20][31]
  • Arcivojvoda Jozef Habsburský (Jozef Karol Ľudovít Habsbursko-Lotrinský) rozlišoval koncom 19. storočia podľa Elšíka pre Uhorsko karpatské, zadunajské a itinerantné dialekty; podľa Cinu rozlišoval 7 dialektov[20][31]
  • Gilliat-Smith v roku 1915 rozlišoval pre územie Bulharska medzi vlašskými a nevlašskými dialektmi [20][30]
  • Clébert v roku 1963 rozlišoval geograficky: waleský, fínsky, anglický, andalúzsky, katalánsky, nemecký a maďarský dialekt rómčiny. [31]

Dialekty (nárečia) Rómov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Novšie delenie[32][33][34][35]

[upraviť | upraviť zdroj]

rómčina:

Nasledujú podrobnosti: Slovenské nárečia/dialekty rómčiny sú v celkovom systéme zaradené nasledovne (základné delenie porov. vyššie napr. Matras 2005 a Elšík 2000x; bodky označujú nárečia/dialekty mimo územia Slovenska):

rómčina:

Rómovia na Slovensku:

Staršie delenia (aj pre Česko)

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie Lípa (1965) rozlišoval v Česko-Slovensku [36]:

Hübschmannová túto Lípovu klasifikáciu upravila nasledovne [37]:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ cigánske nárečia na Slovensku. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 95-96.
  2. ↑ Cina, S.: Rómsky jazyk. Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník pre učiteľov rómskych žiakov, 2006 [1] Archivované 2013-02-15 na Wayback Machine
  3. ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 281.
  4. ↑ Matras, Y.: The classification of Romani dialects - A geographic-historical perspective, 2005 [2] Archivované 2013-09-21 na Wayback Machine
  5. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-09-19]. Dostupné online. Archivované 2013-09-21 z originálu.
  6. ↑ Elšík, V.: Dialektologie a dějiny romštiny - Handout - 2. Modely klasifikace romských dialektů [3], [4]
  7. ↑ [5]
  8. ↑ http://www-01.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=rom
  9. ↑ https://www.ethnologue.com/subgroups/mixed-language
  10. ↑ Mruškovič, v.: Európa jazykov a národov.., 2008
  11. ↑ Kjučukov, Ch. S.: Lingvodidaktični problemi na obučenieto pri ranen bilingvizam, 1997, str. 72 [6]
  12. ↑ Cina 2006 (asi sa cituje dielo:VENTCEĽ, Taťjana V. – ČERENKOV, L. N.: Dialekty cyganskogo jazyka. In: Jazyki Azii i Afriki 1, 1976)
  13. ↑ Robertson, G. R.: THE ROMANI PEOPLE AND SELECTED CHURCHES IN SLOVAKIA: DESCRIPTION, ANALYSIS, AND INTERPRETATION OF THEIR RELATIONS (1989-2007), 2009, str. 190 [7] Archivované 2013-09-21 na Wayback Machine
  14. ↑ Vašečka, M. (ed.) et al.: ČAČIPEN PAL O ROMA. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, 2002, str. 118 [8]
  15. ↑ Matras, Y.: Romani: A Linguistic Introduction, 2002, str. 221 [9]
  16. ↑ Hancock, I.: The development of Romani linguistics in: Jazayery, M. A., Winter, W. (eds.): Languages and cultures: studies in honor of Edgar C. Polomé, 1988
  17. ↑ Elšík 200x (delenie je tu omylom uvedené ako delenie Čerenkova a Ventceľovej
  18. ↑ a b Hancock 1988
  19. ↑ Matras 2002, str. 219
  20. ↑ a b c d e Elšík 200x
  21. ↑ Cina 2006 (prezentuje Kochanowského delenie odchylne a s inými názvami skupín, zrejme ide o zámenu s nejakým iným delením)
  22. ↑ Courthiade, M.: „Alfabet odpowiedni dla języka cygańskiego, oparty na naukowych podstawach” – o pisowni języka rromani in: Studia Romologica, č. 2, 2009, Muzeum Okręgowe w Tarnowie, str. 107 a nasl. [10] Archivované 2013-09-21 na Wayback Machine
  23. ↑ Matras, Y.: Romani – A Linguistic Introduction, 2002,str. 219
  24. ↑ Delenie Rómov [11]
  25. ↑ Divisions within the Roma [12]
  26. ↑ Année 2013 - 2014 Licence Langue, Littérature et Civilisation Aréale (LLCA) Spécialité rromani, 2013, str. 5 [13] Archivované 2013-09-21 na Wayback Machine
  27. ↑ Liégeois, J.-P.: Roma in Europe, 2007, str. 41[14]
  28. ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 282.
  29. ↑ Cina, S.: Rómsky jazyk a špecifiká jeho štandardizácie in: Vašečka 2002, str. 121 (tento text klasifikáciu prezentuje chybne, pretože chybne uvádza, že pojem “(3) vrstvy” sa vzťahuje na rómske jazyky, paggerdolekty a sintčinu a rómske jazyky ďalej nedelí; správne sa pojem “(3 či 4) vrstvy” vzťahuje na vnútorné delenie rómskych jazykov, teda na vetvu O♮ (a O#), E♮ a E#, pričom práve toto delenie rómskych jazykov na tieto vrstvy/vetvy je celá podstata Courthiadovho systému)
  30. ↑ a b Matras 2005
  31. ↑ a b c Cina 2006
  32. ↑ Cina 2006 (v texte je jazyková charakteristika južných centrálnych dialektov chybne vpísaná pod stredoslovenský dialekt)
  33. ↑ Elšír 200x
  34. ↑ Elšík, V.: The Southern Central (ahi-imperfect) Romani dialects of Slovakia and northern Hungary, 1999 [15]
  35. ↑ Vašečka 2002, str. 25
  36. ↑ Elšík, V.: Milena Hübschmannová – lingvistka, 2006 [16]
  37. ↑ Elšík 2006

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rómčina&oldid=7665367“