Preskočiť na obsah

Rakúske vzdušné sily

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rakúske vzdušné sily
Luftstreitkräfte
Emblém rakúskych vzdušných síl
Emblém rakúskych vzdušných síl

Emblém rakúskych vzdušných síl
KrajinaRakúsko Rakúsko
Existencia1927 – 1938
1955 – súčasnosť
Vznikmáj 1955
Typvzdušné sily a protivzdušná obrana
Veľkosť~4 300 príslušníkov
42 lietadiel, 65 vrtuľníkov
Veliteliagenerálmajor Karl Gruber[1]
Nadradené jednotky Rakúske ozbrojené sily
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Stíhacie lietadláEF 2000S
Výcvikové lietadláDA40 NG, PC-7
Dopravné lietadláC-130K, PC-6
VrtuľníkyAB 212, S-70A
Bojové vrtuľníkyAW169MA, OH-58B
Dopravné vrtuľníkySA 316B

Rakúske vzdušné sily (nem. Luftstreitkräfte; doslova: Vzdušné sily) sú leteckou zložkou rakúskych ozbrojených síl (Bundesheer). Hlavnou úlohou rakúskych vzdušných síl je obrana rakúskeho vzdušného priestoru, vykonávanie leteckého prieskumu, leteckej prepravy, bojovej podpory pozemných jednotiek a vykonávanie letových činností pri riešení následkov prírodných katastrof doma i v zahraničí.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúske vzdušné sily boli založené v máji 1955 víťaznými spojeneckými mocnosťami, pričom rakúska štátna zmluva z roku 1955 zaviazala krajinu k trvalej neutralite. V decembri 1955 začali so základným leteckým výcvikom svojich príslušníkov na niekoľkých lietadlách Jakovlev Jak-11 a Jak-18, ktoré na rakúskom území zanechali ešte sovietske jednotky. V krátkom čase k nim pribudlo 21 ľahkých pozorovacích lietadiel Cessna O-1 Bird Dog, ktoré rakúske vzdušné sily získali od USA za symbolickú cenu 1 dolár v rámci povojnovej pomoci Rakúsku. Od začiatku 60. rokov rakúske vzdušné sily zabezpečovali obranu vzdušného priestoru 30 stíhačkami Saab J 29F Tunnan, ktoré získali z druhej ruky od švédskych vzdušných síl. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré vyplývajú z rakúskej neutrality, neboli tieto lietadlá nikdy vyzbrojené raketami vzduch-vzduch. Lietadlá J 29F Tunnan zostali v prevádzke do roku 1972, kedy ich postupne nahradil typ Saab 105Ö. Tieto lietadlá plnili úlohy cvičných, prieskumných, prepadových stíhacích a bojových lietadiel. V 80. rokoch sa ukázalo, že podzvukové lietadlá nie sú vhodné na vzdušný boj a nestačia ani na prípadných narušiteľov vzdušného priestoru. V máji 1985 tak rakúske vzdušné sily zakúpili z druhej ruky od švédskych vzdušných síl 24 stíhačiek Saab 35Ö Draken, ktoré v roku 1988 nahradili Saab 105Ö v úlohe hlavných prepadových stíhačiek. Lietadlá Saab 105Ö zostali v prevádzke ako cvičné/pozorovacie lietadlá.

Rakúsky Saab J 29F Tunnan v leteckom múzeu

Potreba nadzvukového stíhacieho letectva sa potvrdila už čoskoro potom, čo boli stíhačky Draken zavedené do služby. Od roku 1991 počas občianskej vojny v Juhoslávii bolo zaznamenaných niekoľko prípadov narušenia rakúskeho vzdušného priestoru lietadlami juhoslovanského vojenského letectva. Pri jednom incidente z 28. júna 1991 prenikol juhoslovanský MiG-21 až do oblasti nad mestom Graz, dôsledkom čoho boli rozsiahle požiadavky na riešenie podobných situácií, resp. im zabrániť. Po opakovanom prekročení hraníc ozbrojenými juhoslovanskými lietadlami tak boli navrhnuté zmeny týkajúce sa hlavne leteckej výzbroje rakúskych bojových lietadiel.

Od roku 1955 mali rakúske ozbrojené sily zakázané prevádzkovať akýkoľvek riadený raketový systém, vrátanie rakiet vzduch-vzduch a rakiet zem-vzduch. V období po skončení studenej vojny boli bojové lietadlá vyzbrojené len hlavňovými zbraňami nedostatočné a nevyhovujúce na úlohy zabezpečenia obrany vzdušného priestoru. Rakúsky parlament tak hlasoval o zmene a doplnení tejto časti svojej štátnej zmluvy a v januári 1993 boli zo Švédska objednané moderné rakety vzduch-vzduch typu AIM-9 Sidewinder pre stíhacie lietadlá. Verzia Sidewinderu s lepšími výkonmi bola zakúpená priamo z USA, pričom dodávky začali v roku 1995. Francúzske protilietadlové raketové komplety Mistral boli zakúpené s cieľom posilniť pozemnú protivzdušnú obranu. Prvé Mistraly boli dodané v roku 1993 a posledné dodávky sa uskutočnili v roku 1996.

Dopravná spôsobilosť rakúskych vzdušných síl bola v roku 2003 vylepšená nákupom troch taktických dopravných lietadiel C-130 Hercules od Britského kráľovského letectva. Tieto lietadlá boli potrebné pre náročné mierové misie OSN, v ktorých Rakúsko zohralo svoju úlohu.

V roku 2005 boli vyradené zo služby stíhačky Saab 35Ö Draken, ktoré boli potom nahradené lietadlami Eurofighter EF 2000. Pred prvými dodávkami stíhačiek Eurofighter boli od švajčiarskych vzdušných síl prenajaté stíhačky F-5E Tiger II ako dočasná výpomoc. Nákup Eurofighterov sa stal v Rakúsku predmetom kontroverzie, problémov a podozrenia z korupcie.[2] Začiatkom 21. storočia Rakúsko plánovalo zakúpiť 24 stíhačiek Eurofighter EF 2000, ale neskôr bol ich počet znížený na 18.[3] V roku 2007 ministerstvo obrany znížilo počet objednaných lietadiel na 15 a v tom istom roku rakúske vzdušné sily prevzali prvý Eurofighter verzie Tranche 1, pričom jednotková cena lietadla pre rakúske vzdušné sily, vrátane pozemného zabezpečenia a príslušenstva, dosiahla 114 miliónov eur.[3] Išlo o čiastočne použité stroje pôvodne určené pre Luftwaffe.[3] Podľa pôvodnej zmluvy mali rakúske vzdušné sily získať 18 stíhačiek Eurofighter verzie Tranche 2 za jednotkovú cenu 108 miliónov eur.[3] Lietadlá verzie Tranche 1 majú obmedzené bojové schopnosti. Ide hlavne o obmedzené schopnosti viesť boj vzduch-vzduch a chýbajúce niektoré pokročilé schopnosti radaru, avioniky a možnosti použiť najnovšie zbrane.[3] Na rozdiel od stíhačiek neskorších výrobných verzií, nemá verzia Tranche 1 schopnosť viesť boj proti pozemným cieľom.[3] Posledné 15. lietadlo Eurofighter bolo dodané 24. septembra 2009. Značné prevádzkové náklady a veľmi nákladné budúce modernizácie viedli v roku 2017 rakúskeho ministra obrany k rozhodnutiu o vyradení a nahradení stíhačiek EF 2000 vojensky a nákladovo efektívnejším typom po roku 2020.[3] Ministerka obrany Klaudia Tannerová však 6. júla 2020 uviedla, že 15 stíhačiek Eurofighter zostane v službe, kým bude platiť zmluva s Airbusom, pretože odstúpenie od nej by bolo neúnosne drahé.[4] V januári 2021 boli po 50 rokoch služby vyradené cvičné prúdové/pozorovacie lietadlá Saab 105Ö bez adekvátnej náhrady. Prúdová cvičná letka (Düsentrainerstaffel) dislokovaná na základni Hörsching pri Linzi prešla zmenami, pričom mladší piloti letky sa preškolili na stíhačky Eurofighter a starší piloti a technici sa rekvalifikovali na vrtuľníky AB 212.[5] Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa aj v neutrálnom Rakúsku začal pripisovať väčší význam národnej obrane, dôsledkom čoho došlo k zvýšeniu rozpočtu pre armádu. V októbri 2022 sa objavili správy o zakúpení troch už používaných dvojmiestnych stíhačiek Eurofighter z Nemecka.[6]

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Rakúsko: Rakúske vzdušné sily
Bojové jednotky:
aktívne letecké základne taktického letectva
aktívne letecké základne vrtuľníkového letectva

Jednotky bojovej podpory:
aktívne letecké základne transportného letectva
jednotky pozemnej protivzdušnej obrany
Operačné centrum Basisraum

Jednotky bojového zabezpečenia:
aktívne letecké základne výcvikových jednotiek

  • Veliteľstvo kontroly vzdušného priestoru (Kommando Luftraumüberwachung), sídlo v Salzburgu[7]
  • Veliteľstvo leteckej podpory (Kommando Luftunterstützung), základňa Hörsching
    • Eskadra leteckej podpory (Luftunterstützungsgeschwader), základňa Langenlebarn[15]
      • Letka stredných dopravných vrtuľníkov (mittlere Transporthubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: S-70A-42 Black Hawk
      • Letka ľahkých viacúčelových vrtuľníkov (Mehrzweckhubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: OH-58B Kiowa
        • Vrtuľníková základňa Sever (Hubschrauber-Stützpunkt Nord), sídlo v Allentsteigu: OH-58B Kiowa
      • Letka ľahkých dopravných lietadiel (leichte Lufttransportstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6
        • Vojenské letisko Viedenské Nové Mesto/Západ (Militärflugplatz Flugplatz Wiener Neustadt/West), sídlo na letisku Viedenské Nové Mesto/Západ: PC-6
      • Letka leteckého prieskumu (Luftaufklärungsstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6, OH-58B Kiowa
    • Letka spojovacích vrtuľníkov (Verbindungshubschrauberstaffel), základňa Aigen im Ennstal: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Klagenfurt (Hubschrauber-Stützpunkt Klagenfurt), sídlo na letisku v Klagenfurte: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Punitz (Hubschrauber-Stützpunkt Punitz), sídlo na letisku v Punitze: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Schwaz (Hubschrauber-Stützpunkt Schwaz), heliport Schwaz: SA 316B Alouette III
    • Letka ľahkých dopravných vrtuľníkov (leichte Transporthubschrauberstaffel), základňa Hörsching
    • Letka leteckej dopravy (Lufttransportstaffel), základňa Hörsching: C-130K Hercules
    • Letecké opravárenské zariadenie 1 (Fliegerwerft 1), základňa Langenlebarn[16]
    • Letecké opravárenské zariadenie 3 (Fliegerwerft 3), základňa Hörsching[17]
    • Letecké technologické logistické centrum (Luftfahrttechnologisches Logistikzentrum), základňa Hörsching
  • Škola personálu vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Flieger- und Fliegerabwehrtruppenschule), základňa Langenlebarn
    • Výcvikové oddelenie pre vrtuľníky (Lehrabteilung Hubschrauber), základňa Langenlebarn: SA 316B Alouette III, AW169MA Lion
    • Výcvikové oddelenie pre lietadlá (Lehrabteilung Fläche), základňa Zeltweg: DA40 NG, PC-7

Lietadlový park

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe[18] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Eurofighter EF 2000S Nemecko Nemecko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Taliansko Taliansko
Španielsko Španielsko 		stíhacie lietadlo Tranche 1 15 Z Nemecka budú zakúpené ešte tri už používané lietadlá v dvojmiestnom prevedení.[19]
Dopravné lietadlá
Lockheed C-130 Hercules USA USA taktické dopravné lietadlo C-130K 3 V roku 2015 bolo zo zásob Britského kráľovského letectva zakúpené ešte jedno lietadlo, ktoré však slúži len na náhradné diely a výcvik technického personálu.
Pilatus PC-6 Švajčiarsko Švajčiarsko ľahké viacúčelové/dopravné lietadlo PC-6 8
Cvičné lietadlá
Diamond DA40 Rakúsko Rakúsko ľahké cvičné lietadlo DA40 NG 4 Dodané v roku 2018.
Pilatus PC-7 Švajčiarsko Švajčiarsko ľahké cvičné lietadlo PC-7 12
Vrtuľníky
Aérospatiale Alouette III Francúzsko Francúzsko ľahký dopravný a spojovací vrtuľník SA 316B 22
Agusta-Bell AB 212 USA USA ľahký viacúčelový vrtuľník AB 212 23
Leonardo AW169 Lion Taliansko Taliansko cvičný vrtuľník
taktický bojový vrtuľník 		AW169B
AW169MA 		0
1 		Ešte 35 vrtuľníkov bude dodaných. Náhrada za typ Alouette III.[20]
Bell OH-58 Kiowa USA USA ľahký prieskumný, spojovací a bojový vrtuľník OH-58B 10
Sikorsky S-70 Black Hawk USA USA viacúčelový vrtuľník S-70A-42 9 Ďalšie tri vrtuľníky sú objednané.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Generalmajor Gruber ist neuer Chef der Luftstreitkräfte [online]. bundesheer.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
  2. ↑ Eurofighter’s Rough Ride in Austria Continues [online]. defenseindustrydaily.com, 2014-06-24, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g Jan Grohmann. Trápení u konce? Rakousko ukončuje provoz stíhaček Eurofighter. Armádní noviny, júl 2017. Dostupné online [cit. 2017-09-02]. ISSN 1805-4617.
  4. ↑ Austria to retain Eurofighters, retire Saab 105s [online]. janes.com, 07 July 2020, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  5. ↑ Der letzte Einsatz der SAAB 105 OE [online]. doppeladler.com, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
  6. ↑ Hans van Herk. Austria will receive second hand Eurofighters [online]. scramble.nl, Published: 14 October 2022, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  7. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftraumüberwachung [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-10-12 z originálu.
  8. ↑ a b Organisation der Luftraumüberwachung [online]. airpower.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online.
  9. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Kommando Luftraumüberwachung und Betriebsstab [online]. bundesheer.at, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online. Archivované 2020-02-02 z originálu.
  10. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Radarbataillon [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-06 z originálu.
  11. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Technisch-Logistisches Zentrum [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-07 z originálu.
  12. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Überwachungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-03-12 z originálu.
  13. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerabwehrbataillon 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-06 z originálu.
  14. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-07 z originálu.
  15. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftunterstützungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-06 z originálu.
  16. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 1 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-06 z originálu.
  17. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 3 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-07 z originálu.
  18. ↑ HOYLE, Craig. ANALYSIS: 2019 World Air Forces Directory [online]. flightglobal.com, 04 December, 2018, [cit. 2019-06-20]. Dostupné online.
  19. ↑ Bundesheer soll drei neue Eurofighter und höheres Budget erhalten [online]. derstandard.at, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  20. ↑ PERRY, Dominic. Leonardo gets green light for Austrian AW169M buy [online]. flightglobal.com, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
  21. ↑ Pittaway, Nigel (March 2019). Austria to acquire three more Black Hawk helicopters. Air International. roč. 96 č. 3. s. 21. ISSN 0306-5634.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rakúske_vzdušné_sily&oldid=7663045“