Ratková
Ratková | |
obec | |
Historická radnica
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Región | Gemer |
Nadmorská výška | 289 m n. m. |
Súradnice | 48°35′30″S 20°05′50″V / 48,5916°S 20,0973°V |
Rozloha | 12,71 km² (1 271 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 648 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 50,98 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1413 |
Starosta | Roman Chicho[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 982 65 |
ŠÚJ | 515370 |
EČV (do r. 2022) | RA |
Tel. predvoľba | +421-47 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Ratková | |
Webová stránka: obecratkova.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ratková je obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413 (Rathko), ale sídlo vzniklo pravdepodobne už polovici 13. storočia. V chotári sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla, Forovo a Proša, ktoré ale v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa rozvinula na remeselnícke a trhové stredisko. V roku 1564 sa tu vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckej okupácii sa rozmohla remeselnícka výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci niekoľkých cechov: garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní. V roku 1800 mala obec 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. polovici 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Jelšave a okolí a v poľnohospodárstve, od roku 1964 v štátnom majetku v Tornali.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka dochovanej historickej urbanistickej štruktúre a súboru autenticky dochovanej meštianskej a ľudovej architektúry bolo centrum Ratkovej v roku 1994 vyhlásené za pamiatkovú zónu.[5]
- Evanjelický kostol, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z obdobia rokov 1520-1540.[6] Veža má ešte románsky základ. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Mikuláša. Kostol vyhorel v roku 1692, bol rozšírený a upravený v 17. a 18. storočí.[7] Ďalší požiar z roku 1827 taktiež poškodil kostol. Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovou neskorogotickou klenbou. V interiéri sa nachádzajú dve drevené empory na nepravidelnom pôdoryse. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra z roku 1827, jeho autorom je pravdepodobne rimavskosobotský sochár István Ferenczy.[8] Organ je klasicistický, dielo Andreasa Zimmera z roku 1842.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi, okná s lomeným oblúkom majú jednoduché šambrány. Veža s gotickými oknami vo forme mníšok je ukončená jednoduchou stanovou strechou.
- Príkostolná zvonica, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1786.[10] Zvonica je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pod korunnou rímsou zvonice je umiestnený hodinový ciferník.
-
Evanjelický kostol
-
Zvonica evanjelického kostola
- Evanjelická fara, jednopodlažná bloková stavba z konca 18. storočia. Stavba má pôdorys písmena L, upravená bola v prvej tretine 19. storočia.[11] Fasáde fary dominuje trojosový rizalit členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány a segmentové suprafenestry. Vstup do objektu je riešený ako trojosový portikus ukončený trojuolníkovým štítom s tympanónom.
- Hradobný múr obkolesujúci areál kostola, neskorogotický zo 16. storočia.[12]
- Súbor ľudových súkenníckych domov, jednopodlažné troj až päťpriestorové domy na pôdoryse obdĺžnika v štýle ľudového klasicizmu z 19. storočia. Pamiatkovo chránené sú domy číslo 14, 16, 164, 165 a 166.[13]
- Obecná sýpka, jednopriestorová jednopodlažná dvojpriestorová kamenná stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou v štýle ľudového baroka z roku 1745.[14]
-
Evanjelická fara
-
Súkenícky dom, číslo 164
-
Obecná sýpka
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Daniel Miloslav Bachát (* 1840 – † 1906), evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ
- Cyril Gallay (* 1857 – † 1913), básnik, prekladateľ a pedagóg
- Izabela Textorisová (* 1866 – † 1949), prvá slovenská botanička
- Boris Farkaš (* 1954), herec
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel Šramko (* 1743 – † 1813), básnik
- Ladislav Bohuslav Bartholomeides (* 1754 – † 1825), vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ
- Ladislav Farkaš (* 1927), herec a režisér
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 580.
- ↑ Pamiatková zóna Ratková [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Ratková, ev. a. v. kostol [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ ZUAZANA KLASOVÁ, LADISLAV HUŇAVÝ, KATARÍNA DAMJANOVOVÁ A KOL.. Pamiatková zóna Ratková. Banská Bystrica : Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, 2015. Kapitola Zástavba (architektonické, umelecko-historické a výtvarné hodnoty objektov), s. 87.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Ratková : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Slovník organárov, s. 32-33.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ratková
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Gotická cesta– profil gotického kostola