Revúcka Lehota

Revúcka Lehota
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Vodný tok	Muráň
Nadmorská výška	255 m n. m.
Súradnice	48°40′22″S 20°10′52″V
Rozloha	6,83 km² (683 ha)
Obyvateľstvo	307 (31. 12. 2023)
Hustota	44,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1427
Starosta	Lucia Benediktyová (nezávislá)
PSČ	049 18 (pošta Lubeník)
ŠÚJ	526151
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-58
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Revúcka Lehota
Webová stránka: revuckalehota.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Revúcka Lehota je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Názov

V roku 1548 sa osada označovala ako Malá Lehota – Kyslehota. S históriou obce a so vznikom názvu Umrlá Lehota sa spájajú dve smutné udalosti z polovice 16. storočia.

Podľa legendy istá choroba usmrcovala obyvateľov osady tak rýchlo, že nestačili jeden druhého pochovávať. Ostala len jedna ustrašená a bezradná dievčina. Bežala do najbližšej osady. Hneď v prvom dome otvorila dokorán dvere a zúfalo vykríkla Umrula Lehvatka a vyrozprávala, čo videla.

Druhá je pravdepodobnejšia, v roku 1555 vpadli turecké vojenské oddiely do Muránskej doliny vypálili Jelšavu. Je viac než isté, že vtedy vtrhli aj do len 7 km vzdialenej Malej Lehoty a vyplienili ju. Prežilo azda len niekoľko šťastlivcov, obec spustla natoľko, že pôsobila dojmom mŕtvej osady. To mohlo byť dôvodom, prečo ju ľudia začali nazývať Umrlou Lehotou. Prvý záznam o tomto jej mene sa zachoval z roku 1563. Spomínaná tragická udalosť sa zapísala do pamäti miestneho obyvateľstva tak hlboko, že sa názov Umrlá Lehota udržal až do polovice 20. storočia. 4. 8. 1947 obec požiadala zmenu názvu z Umrlej Lehoty na Novú Lehotu. Nadriadené orgány schválili názov Revúcka Lehota. Tento názov sa používa od 1. 10. 1948.

Symboly obce

Erb obce

Pri tvorbe erbu obce Revúckej Lehoty v roku 2005 bolo obci odporúčané prijať erb z pečate z roku 1772. Vážime si históriu a dedičstvo našich predkov, ale ľudskú lebku prevziať z historickej pečate do erbu obce Revúcka Lehota občania nesúhlasili.

Na erbe obce spodná modrá časť symbolizuje vodnú nádrž Flipper ako prírodný motív.

Obilné klasy predstavujú v zamestnaneckom motíve poľnohospodárstvo.

Pasúca sa ovečka okrem pastierstva predstavuje aj duchovný život, nakoľko v dobrej zhode žijú občania rôzneho náboženského vyznania.

Vlajka Obce

Pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej a modrej. Je ukončená troma cípmi- dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce

V pečati obce je znázornený erb s nápisom Obec Revúcka Lehota.

Dejiny

V stredoveku dedina patrila Jelšavskému, od polovice 15. storočia Muránskemu panstvu. V 30.-40. rokoch 20. storočia aktívne pracoval dobrovoľný hasičský zbor, do ktorého bol zaradený každý mladý muž.

Obec bola oslobodená 23. 01. 1945 vojakmi z pluku 3. rumunskej pešej divízie brigádneho generála Popescu spolu so sovietskymi vojakmi 232. streleckej divízie plk. Calaja a 50. streleckého zboru generálmajora Merkulova. Tieto vojská oslobodili aj susedné obce a 25. 1. 1945 víťazne vstúpili do Revúcej vztýčiac zástavy na oboch revúckych vežiach za zvonenia všetkých revúckych zvonov.

V druhej svetovej vojne zahynuli štyria muži. Na ich pamiatku im obec v roku 1955 postavila pomník.

Novšie dejiny

• V roku 1946 začali občania v strede dediny stavať Družstevný dom v hodnote 800 tisíc kčs. Dokončený bol koncom roka 1947.
• V roku 1952 cesta vedúca obcou bola zvýšená a vyasfaltovaná. Obec nadobudla krajší vzhľad.
• V roku 1953 v dolnej časti obce začína výstavba nových domov.
• V roku 1956 organizácia mala 22 dobrovoľných darcov krvi , jej členovia pri výstavbe revúckej nemocnici odpracovali 860 brigádnických hodín.
• V roku 1959 bola dokončená nemocnica v Revúcej, čím sa zlepšila zdravotnícka starostlivosť o občanov. Na doline sa začal ťažiť a upravovať piesok a dodávať na stavby.
• V roku 1964 sa začalo s reguláciou potoka.
• V roku 1967 sa začal budovať vodovod. Za dva týždne bolo potrubie uložené do zeme.
• V roku 1969 bola ukončená družstevná štvorbytovka za 650 tisíc kčs. Ako aj Akumulačná vodná nádrž Miková s rozlohou 38 ha a s objemom 1,1 milióna kubických metrov vody. Stavba trvala 4 roky. Hotel bol ukončený v roku 1971.
• V roku 1973- 1974 bola vystavaná nová železničná stanica a prestavané futbalové ihrisko.
• V roku 1982 sa pripravila projektová dokumentácia na plynofikáciu obce.
• V roku 1987 v kategórii malých obcí v súťaži o najkrajšiu obec v rožňavskom okrese naša obec získala prvé miesto.
• V roku 1988 Bratská jednota baptistov zakúpila rodinný dom, v ktorom si zriadila modlitebňu.
• V roku 1990 -1991 budova školy bola prestavaná na dom smútku.
• V roku 1993 Evanjelická cirkev zabezpečila vymaľovanie veže ako aj kostola zvonku.
• V roku 1996 bol založený Klub mladých
• V roku 1999 vznikol Klub Dôchodcov, v septembri bola otvorená pestovateľská pálenica
• V roku 2002 bol obnovený Penzión Flipper, a pred dokončením vedľa pálenice je penión Pod Hrbom alebo Psota.

Obyvateľstvo

Národnostné a jazykové zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 323
slovenská			96,90 %
maďarská			0,93 %
česká			0,93 %
ruská			0,31 %
nezistená			0,93 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 323
slovenský			97,83 %
maďarský			0,62 %
český			0,31 %
iný			0,31 %
nezistený			0,93 %

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 323
Rímskokatolícka cirkev			11,15 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania			34,98 %
Gréckokatolícka cirkev			0,31 %
Reformovaná kresťanská cirkev			0,62 %
Pravoslávna cirkev			0,31 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia			0,93 %
Bratská jednota baptistov			18,58 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa			1,55 %
Cirkev bratská			0,93 %
bez vyznania			24,77 %
nezistené			5,88 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1793. Interiér kostola je zaklenutý konchou a pruskými klenbami. Nachádza sa tu rokokový kazateľnicový oltár od jelšavského majstra J. Reisigera z druhej polovice 18. storočia. V hornej časti oltára je reliéf so sochou ukrižovaného Krista, po stranách kazateľnice sú sochy Mojžiša a Árona. Fasády sú členené elipsovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža je členená pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkmi a barokovou helmicou s laternou.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revúcka Lehota

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci