Raymond Leo Burke

Raymond Leo Burke
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný prefekt Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry
Raymond Burke na jar 2008
„Secundum cor tuum“ „Podľa srdca tvojho“
Funkcie a tituly
Prefekt Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry
27. jún 2006  – 8. november 2014
Agostino Vallini Dominique Mamberti
Arcibiskup Saint Louis
2. december 2003  – 27. jún 2008
Justin Francis Rigali Robert James Carlson
Predchádzajúce funkcie
biskup diecézy La Crosse (1994  – 2003)
Biografické údaje
Narodenie	30.06.194830. jún 1948 (76 rokov) Richland Center, Wisconsin, USA
Svätenia
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev
Kňaz
Kňazská vysviacka	29. jún 1975 (26 rokov) Vatikán Pavol VI.
Biskup
Konsekrácia	6. január 1995 (46 rokov) Vatikán
Svätiteľ	Ján Pavol II.
Spolusvätitelia	Giovanni Battista Re titulárny arcibiskup Forum Novum Jorge María Mejía titulárny arcibiskup Apolonie
Kardinál
Menovanie	20. november 2010 (62 rokov) Benedikt XVI.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Kostol Sant'Agata dei Goti
Odkazy
Raymond Leo Burke na cardinalburke.com
Raymond Leo Burke na catholic-hierarchy.org angl. Raymond Leo Burke
Vatikánsky portál  Biografický portál

Raymond Leo Burke (* 30. jún 1948, Richland Center, Wisconsin, USA) je americký kardinál, emeritný arcibiskup Saint Louis a emeritný biskup diecézy La Crosse. V rokoch 2008 až 2014 bol prefektom Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry. Od 2014 do 2023 bol patrónom rádu Maltézskych rytierov. Je považovaný za autoritu v oblasti kánonického práva.

Kardinál Burke patrí ku konzervatívnemu krídlu kardinálov a je otvoreným kritikom pápeža Františka. Je priaznivcom slávenia tzv. predkoncilovej liturgie, ktorú aj sám slúži. Je autorom mnohých ostrých vystúpení proti interrupciám a propotratovým politikom. Je tvrdým zástancom manželskej morálky. Radí sa medzi hlavných odporcov návrhov kardinála Kaspera „liberalizovať pastoračnú prax“ v téme prijímania rozvedených a znovuzobraných katolíkov a v téme homosexuálnych vzťahov. Verejne kritizoval takisto viaceré rímskokatolícke synody.

Životopis

Detstvo

Korene rodiny Raymonda Burkeho sú katolícko-protestantské. Otec, syn írskych emigrantov, pochádzal z tradičnej katolíckej rodiny s prvkami írskej zbožnosti (hlboká úcta k Eucharistii, mariánsky kult). Matka Maria Burke bola pôvodne baptistka, ktorá však pod vplyvom manžela a írskeho katolíckeho duchovného Bernarda McKevitta krátko po sobáši konvertovala na katolícku vieru.^{[chýba zdroj]}

Rodina Burkeových sa venovala farmárstvu. Rodičia Raymonda Burke vlastnili mliečnu farmu, na ktoré spoločne žili tri rodinné generácie. Na farme žila aj sestra jeho otca, ktorá od narodenia trpela Downovým syndrómom. Sám Raymond musel od detstva pracovať na rodinnom statku, podobne ako ostatní členovia rodiny. Ako malý nemal prácu na farme rád, túžil skôr po živote v meste. V dospelosti ju však docenil, pretože ho podľa jeho slov naučila zaťať zuby.^{[chýba zdroj]}

Keď mal Raymond osem rokov, jeho otec zomrel na rakovinu mozgu. Stratu otca niesol veľmi ťažko. Častá návšteva kňaza a jeho duchovnú pomoc rodine, ktorá prežívala stratu najbližšieho, ho nakoniec prinútila k tomu, že sám začal uvažovať o kňazskom povolaní. V štrnástich rokoch vstúpil do nižšieho seminára Svätého Kríža v americkom La Crosse.^{[chýba zdroj]}

Štúdium

Od roku 1966 študoval Burke na Catholic University of America vo Washingtone, kde bol po dokončení bakalárskeho štúdia filozofie a teológie vďaka vynikajúcim študijným výsledkom prijatý na štúdium na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Po jej dokončení prijal na svätoperskom námestí v Ríme z rúk pápeža Pavla VI. 29. júna 1975 kňazské svätenie.

Po návrate do USA pôsobil v katedrálnej farnosti sv. Jozefa v La Crosse v štáte Wisconsin. V roku 1980 ho diecézny biskup vyslal späť do Ríma, aby pokračoval v štúdiách kánonického práva, ktoré zakončil doktorátom v roku 1984. Počas svojho štúdia bol činný v prekladateľskej komisii, ktorá vytvorila anglický preklad Kódexu kánonického práva. V dizertačnej práci sa Burke venoval psychickým prekážkam sviatostnej platnosti cirkevného manželstva. Touto témou otvoril vnútrocirkevnú diskusiu a odborníci následne definovali presné pravidlá pri procese skúmania, či bolo manželstvo právoplatne uzavreté.^{[chýba zdroj]}

Po návrate zo štúdií zastával Burke post moderátora kúrie a vicekancelára diecézy La Crosse. Popri tom zasadal tiež v Severoamerickej spoločnosti pre kanonické právo. V roku 1989 bol pápežom Jána Pavlom II. menovaný do Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry ako tzv. obhajca zväzku. (Burke bol historicky najmladším členom a úplne prvým Američanom v tomto úrade.) K menovaniu Burkea do tejto funkcie viedla pápeža predovšetkým plodná diskusia, ktorá sa spustila po vydaní jeho dizertačnej práce.

Od biskupa ku kardinálskemu biretu

V roku 1993 od pápeža dostal titul monsignora. V závere roka 1994 bol vymenovaný za biskupa pre diecézu La Crosse. Biskupskú vysviacku prijal Burke 6. januára 1995 v bazilike sv. Petra z rúk pápeža Ján Pavla II., spolusvätiteľmi bol tituálrny arcibiskup Forum Novum Giovanni Battista Re a titulárny arcibiskup Apolonie Jorge María Mejía. Burke obnovil nižší seminár v La Crosse, v ktorom kedysi sám študoval, nechal starostlivo preverovať každého kandidáta kňazstva a schádzal sa s rodinami, z ktorých jednotliví kandidáti pochádzali.^{[chýba zdroj]} Biskupom tejto diecézy bol deväť rokov.

Burke bol 2. decembra 2003 vymenovaný za arcibiskupa v St. Louis. Vystriedal tu kardinála Rigaliho, ktorý rezignoval po dovŕšení kánonického veku a úrad zastával medzi rokmi 2004 až 2008. Podobne ako v predchádzajúcej diecéze nastavil obdobné pravidlá, vďaka čomu sa obe diecézy mohli tešiť najväčšiemu počtu novokňazov v USA.^{[chýba zdroj]} Nevyhol sa však ani odporu disidentského kléru, ktorý odmietal svojho biskupa počúvať. V dvoch prípadoch bol Burke nútený kňazov, ktorí odmietali rešpektovať katolícke učenie a liturgické predpisy, suspendovať.^{[chýba zdroj]}

Počas pôsobenia v St. Louis sa Burke tiež rozhodol pre podporu tzv. tridentskej omše, ktorú jednak začal sám slúžiť, ale tiež uverejnil v diecéznych novinách inzerát vyzývajúci k vstupu do seminára i záujemcov o slúženie tohto obradu. Z tejto iniciatívy začal v jeho diecéze pôsobiť tradicionalistický Inštitút Krista Kráľa, ktorému dal Burke na predmestí k dispozícii celú farnosť, ktorá bola v tej dobe takmer nefunkčná.^{[chýba zdroj]} Pod vedením Inštitútu sa však onedlho stala najväčšou farnosťou v meste.

V tomto období sa Burke začal verejne vyhraňovať a kritizoval politikov, ktorí podporujú právo na umelý potrat. Týmto a takýmto ďalším verejne známym osobnostiam nemá byť podľa neho podávaná Eucharistia, pretože ide o verejných hriešnikov.

Kardinál väčšinou slúži omše v latinčine a používa pompézne liturgické odevy a vlečky (tzv. cappa magna), za čo je mnohými kardinálmi kritizovaný. Podľa jeho slov je však nerešpektovanie liturgických smerníc a liturgická nedôslednosť jedným z dôvodov úpadku veriacich.

Po dvoch rokoch sudcovstva ho 27. júna 2008 pápež Benedikt XVI. povýšil na prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. O dva roky neskôr, 10. júla 2010, bol menovaný za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Dňa 20. októbra 2010 sa arcibiskup Burke ocitol na zozname nových kardinálov. Kardinálsky biret si prevzal z rúk Benedikta XVI. 20. novembra toho istého roku. Jeho titulárnym kostolom je Sant'Agata dei Goti.

Františkov tvrdý kritik

Kardinál Burke v roku 2016.

Dňa 8. novembra 2014 bol pápežom Františkom menovaný za patróna Maltézskeho rádu a zároveň zbavený funkcie prefekta Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry. Aj keď oficiálne kardinálovi uplynulo päťročné funkčné obdobie, časť klerikov za jeho odvolaním vidí snahu umlčať jeho silný odpor k možným zmenám vo vierouke. V novembri 2016 bol navyše odvolaný z postu člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Po vydaní Františkovej posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia kardinál uviedol, že tento text nemá dogmatický charakter, a preto je potrebné zachovávať len tie veci, ktoré sú v súlade s katechizmom Katolíckej cirkvi a jej učením.

Burke v septembri 2016 v reakcii na predchádzajúce dve synody o rodine a Amoris laetitia adresoval pápežovi spolu ďalšími tromi kardinálmi Meisnerom, Brandmüllerom a Caffarrom list s pochybnosťami (tzv. dubiá), v ktorom spoločne s nimi žiadal o objasnenie výrokov o osobách, ktoré boli cirkevne zosobášené a následne občiansky rozvedené a znovuzosobášené. Kardináli sa pýtali aj na poňatie objektívneho zla v tejto veci v ôsmej kapitole exhortácie. (Tento list sa rozhodli zverejniť po dvoch mesiacoch mlčania zo strany Apoštolskej stolice.) Tieto verejné pochybnosti vyvolali okamžite veľmi rozporuplné reakcie zo strany vatikánskych cirkevných orgánov. Dekan rímskej roty Pio Vito Pinto dokonca pohrozil, že Burke a s ním aj ostatní traja kardináli môžu byť pre svoje pochybnosti o legitimite pápežovho učenia zbavení kardinálskej hodnosti.^{[chýba zdroj]}

V roku 2019 Burke kritizoval závery synody v Amazónii a označil ich „nielen v nesúlade s autentickým učením Cirkvi, ale dokonca v jej protirečení. “

Pápež František povýšil 3. mája 2021 Burkeho z hodnosti kardinál-diakon do hodnosti kardinál-kňaz.

V júli 2021 vydal Burke ostrú kritiku Františkovho motu proprio Traditionis Custodes. Pápežove nariadenie, ktorým je slávenie tzv. predkoncilovej liturgie výrazne obmedzené, je podľa kardinála „prísnym a revolučným“. V dokumente sa zároveň zaoberá otázkou, či by mohol pápež zrušiť tento rítus, a obhajuje kroky Františkovho predchodcu Benedikta XVI., ktorý rozšíril možnosti slúženia podľa tohto rítu. Neskôr americký kardinál v marci 2023 verejne kritizoval nemeckých biskupov, ktorí podporili požehnávanie homosexuálnych párov, a žiadal pre nich potrestanie za to, že podľa jeho slov opustili katolícku vieru.

Ďalšia vlny Burkeho kritiky, tentokrát znovu na pontifika, prišla v podobe zverejnených dubií od Burkeho a kardinálov Íñigueza, Saraha a Zen Ze-kiuna, ktorými reagovali na nejasnosti počas synody o synodalite. Kým na ich prvý list im Svätý otec odpovedal 11. júla 2023, kardináli svoje dubiá upresnili a znovu poslali do Vatikánu v auguste 2023. Keďže na tento list nedostali žiadnu odpoveď, zverejnili svoje otázky, ktoré sa týkali výkladu Božieho zjavenia, problematiky požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, kňazského svätenia žien či pokánia ako nutnej podmienky sviatostného rozhrešenia.

Vzťah medzi pápežom Františkom a kardinálom sa následne zhoršoval. Burke skončil v úrade patróna rádu Maltézskych rytierov 19. júna 2023. V decembri 2023 mu František odobral kardinálsky príspevok a byt v Ríme, čo je vnímané ako forma trestu pre opozičného kardinála. Napriek tomu podľa vlastných slov kardinál Burke nepovažuje Františka za svojho nepriateľa. Aj keď v súčasnosti (máj 2024) kardinál nezastáva žiadny úrad vo Vatikáne, stále býva v Ríme, pretože je „mojou povinnosťou ako kardinála zostať v Ríme“.

Vzťah k islamu

Kardinál sa verejne vyjadruje aj k islamu a upozorňuje, že toto náboženstvo „chce vládnuť svetu“. Zároveň opakovane tvrdí, že moslimovia neveria v rovnakého boha ako kresťania.

Pozri aj

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raymond Leo Burke

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raymond Leo Burke na českej Wikipédii.